VENEDAE
interne linky
Archeologia & Historia
reci
Etymologia
slovanstvo (mytologia,ritualy,lektvary?)
Slovane - Hledani nasich korenu
Slovane - Valecnici
Antika
Archeology
priblizne dejiny jazyka
protoindoeuropcina - hypoteticky prajazyk a jeho zakladne vetvenia pocas rozmachu v 5.-3.tisicroci pred Kristom
cca 6500 BC - posledny spolocny predok anatolskych jazykov a protoindoeuropciny (PIE) podla tzv.anatolskej hypotezy
cca 6300 BC - neoliticka revolucia prenika do Europy cez Bospor (a s nou aj PIE podla tzv.anatolskej hypotezy)
cca 5500 BC - samarska kultura; pozna kone a kurganove hroby, urheimat PIE podla tzv.kurganovej hypotezy
cca 5000 BC - rozdelenie PIE na tri dalsie vetvy (severozapadnu, balkansku a stepnu; podla tzv.anatolskej hypotezy)
cca 4500 BC - zaciatok rozmachu kultury kurganov, vynalez pluhu; posledny spolocny predok IE jazykov podla tzv.kurganovej hypotezy
cca 4000 BC - domestikacia koni a vynalez kolesa; rozpad PIE na aspon dve hlavne vetvy podla tzv.
kentum-satem izoglosy
cca 3500 BC - dialekty PIE sa vyuzivaju v oblasti stepi medzi riekami Samarou a Dneprom, oddelenie anatolskych jazykov z kentum-vetvy, tocharska nasleduje o par storoci (podla Ringeho v ramci tzv.kurganovej hypotezy)
cca 3000 BC - satemizacia (zmena k'/g' na c/dz) v satem-jazykoch; oddelenie dalsich kentum-jazykov (keltskej, italickej a germanskej vetvy)
cca 2500 BC - oddelenie greckej a armenskej vetvy; v ramci dialektoveho kontinua PIE ostava len cast satem-vetvy so vplyvom na proto-germancinu
cca 2000 BC - pravodlo RUKI (vznik /š/ a /č/ v ramci satem-vetvy, nasleduje jej rozdelenie na proto-indoiransku a proto-baltoslovansku (PBS)
2000 BC - prve vyrazy IE jazyka zaznamenane v staroasyrskych textoch (z chetitciny)
cca 1700 BC - vznik Chetitskej rise
cca 1500 BC - najstarsie suvisle texty v sanskrte, chetitcine a mykenskej grectine
praslovancina - "temne" obdobie; okolnosti vyprofilovania slovanskej vetvy IE jazykov; hlavne archeologicke a politicke zmeny na severovychodnej strane Karpat podla dochovanych sprav a nalezov
cca 1000 BC - priblizny rozpad PBS vetvy na praslovansku (PSl) a prabalticku: odpadnutie nominativovej koncovky -s
cca 800 BC - Skyti vytlacaju Kimmerov do Europy; mozne obdobie lexikalnych vypoziciek z indoiranskych jazykov a zanikleho IE jazyka kentum-vetvy v PSl
600-400 BC - na sever od Skytov ziju kmene Boudinoi a Neuroi, ktorych etnonym je blizky praslovanskym korenom slov (podla Safarika, Golaba)
512 BC - Darius Velky prekracuje Dunaj pocas tazenia proti Skytom; Boudinoi, vacsi z danych kmenov, bojuje na strane Skytov (podla Herodota)
450-100 BC - lud latenskej kultury (Kelti) dominuje velke uzemia po Karpaty
339 BC - skytsky kral Ateas zabity v boji proti Macedoncom; zaciatok rozpadu Skytskej rise
cca 300 BC - vznik
zarubineckej kultury, miesajucej vplyv latenskej a skytskej
181 BC - zalozenie Aquileie; zaciatok asimilacie jadranskych Venetov, ktorych meno sa v germanskych jazykoch zacne neskor pouzivat aj pre Slovanov
cca 120 BC - Vandali sa usadzuju v dnesnom Sliezsku (przeworska kultura?)
112 BC - bitka pri Noreii, germanske kmene Teutonov a Kimbrov prenikaju na rimske uzemia
82-44 BC - dacky kral Burebista vladne od Cierneho mora po Tisu
cca 50-100 AD - vznik wielbarskej kultury na Visle; podla Jordana vznik prvej rise Gotov
79 AD - Plinius Starsi v
Historii naturalis lokalizuje kmen Venetov na Visle
98 AD - Tacitus v
Germanii tiez popisuje kmen Venetov, situovanych severovychodne od Karpat, medzi Bastarnami, Dakmi, Sarmatmi a Fennmi; stylom zivota podobnym Sarmatom, no bojom skor Germanom
cca 200 - priblizny vznik
kievskej a
cernjachovskej kultury na troskach zarubineckej; uzemie tej druhej dobyva podla Jordana gotsky kral Filimer od Sarmatov a zaklada risu Oium; zaroven progresivna palatalizacia a mnozstvo lexikalnych vypoziciek v PSl
cca 400 - priblizne znicenie Gotskej rise na Ukrajine Hunmi; na Pripjati sa objavuje
korcacka kultura, ktora sa v naslednych storociach rozsiruje
400-480 - 1.regresivna palatalizacia v PSl; podla Jordana vypozicky z neznameho satemizovaneho IE jazyka (najskor PSl alebo dactiny) v jazyku Hunov ("
strava")
slovancina ako dialektove kontinuum - sklavenske a hunske (neskor avarske) najazdy v 6.storoci na pozadi rozmachu slovanciny na Balkane
cca 450-530 - vznik kmenovych zvazov Sklavenov (na dolnom Dunaji, vo Valassku) a Antov (medzi Dneprom a Dnestrom)
518 - podla Prokopia prvy najazd Antov na Thraciu pocas Vitalianovej
vzbury
533-537 - vojna medzi Sklavenmi a Antami (podla Prokopia)
537 - cisar posiela 1600 barbarskych jazdcov, najma Sklavenov a Antov, Belisarovi (podla Prokopia)
539/540 - velka hunska invazia na Balkan, na ktorej sa (podla Prokopia) podielali aj Sklaveni a Anti
545 - Anti v cisarskych sluzbach bojuju proti Ostrogotom pri Lucanii
545-551 - prvy vrchol najazdnickej aktivity Sklavenov (podla Curtu)
549 - Hildigis, langobardsky princ, verbuje u Sklavenov na vychode Karpat (podla Pavla Diakona)
550 - Jordanes pise
Geticu, prvy zaznam o Slovanoch (deleni na Sclavi, Antes, Veneti) ako kmeni
550-554 - Prokopios pise
Vojny (Antai su tu len "pribuzni" Sklavenov)
556 - antsky velmoz Debragezes bojuje s cisarskou flotilou proti Perzanom na Kryme
558 - Zaberganov (Sabir-gan?) najazd proti imperiu
562 - antsky velmoz Mezamir jedna s Avarmi; ti ho ale zabiju a udru na Antov (podla Menandera); cast z nich sa dostava pod avarsku nadvladu
567 - po porazke Gepidov sa Langobardi stahuju do Italie; Avari sa usadzuju na ich predoslom uzemi v Pannonii, s centrom v Potisi; zvysnych Gepidov si podmanuju
574-582 - Tiberios II. byzantskym cisarom
577 - sklavensky velmoz Daurentius (v dnesnom Moldavsku) zbohatly z najazdov na Balkan, necha zabit avarskych vyslancov; avarska trestna vyprava, s podporou Carihradu, je menej uspesna nez v pripade Antov, kedze najazdy na Thraciu pokracuju (podla Menandera)
578 - velky najazd Sklavenov proti Thracii pod vedenim Daurentia; protiutok Avarov na byzantsky podnet, no najazdy pokracuju
579-581 - Avari vo vojne s Tiberiom; obliehanie a dobytie Sirmia, posledneho rimskeho mesta v Pannonii, kde si chan zriadi svoj "palac"; sklavenske utoky na Thraciu a Thessaliu
582 - znicenie Viminancia (Kostolac)
584-602 - Maurikios byzantskym cisarom; zaklada exarchaty na ucinnejsi boj s Avarmi a Langobardmi
584 - obliehanie Singiduna (Belehrad) Avarmi; najazdy Sklavenov (avarskych) na Korint a Anchialos (Pomorie), dalsich (valasskych pod vedenim Ardagasta) az po Adrianopolis; gen.Komentiolos robi uspesny protiutok (podla Pohla)
585 - Anti utocia na Sklavenov (valasskych) ako spojenci cisara
586 - Komentiolov pokus o prepad Avarov na Haeme (Stara planina); nevydari sa, nasleduje avarsky protiutok na Philippopolis (Plovdiv) a Adranopolis, Sklaveni (avarski) utocia vo velkom mnozstve neuspesne na Solun (podla
Theophylakta), cast sa v meste usadi (podla Jana Efezskeho); podobne aj na Peloponeze (podla Pohla); porazka Avarov pri Tomide (Constanta)
592 - gen.Priskos opat ziskava Singidunum od Avarov
593 - Priskos utoci na valasskych Slovanov: zajme ich vodcu Musochia a poklad, z ktoreho da diel Avarom, aby sa neburili; dari sa mu, no po par masakroch na oboch stranach sa mu vzburia vojaci a stahuje sa; najazdy pokracuju
594 - bitka s Bulharmi (nomadskymi poddanymi Avarov) pri Marcianopole (Devnja)
595 - Priskos opat poraza Avarov pri Singidune; Avari pre zmenu utocia na Dalmaciu a Frankov
597 - dalsia avarska invazia; oblahnu Priska s armadou v Tomide, pride mu na pomoc Komentiolus, no ten je porazeny; Avari pokracuju az k Carihradu, kde uzavru mier
599 - spolocny utok Priska a Komentiola na Singidunum; porazaju Avarov v bitke pri Viminanciu a Priskos ich nahana az do Potisia, ktoru zurivo plieni a zajima tisice barbarov; chanat sa rozklada a ako titul ocividne straca prestiz
601 - gen.Petros vedie dalsi utok do Potisia
cca 600 - prve nalezy prazsko-korcackeho typu na avarskom uzemi
cca 600-650 - pravdepodobny vznik slovanskych kmenovych zvazov na hraniciach vplyvu Avarov: v Moesii (Sedem kmenov), v Cechach (Samo), v Illyrii a Korutansku (Chorvati)
602 - avarsky general Apsich utoci a zrejme rozbija kmenovy zvaz Antov
600-1000 - 2.regresivna palatalizacia; rozpad PSl na dialektove kontinuum, tzv.spolocnu slovancinu (CSl); lokalne lexikalne vypozicky z latinciny a grectiny
cca 610 - chanat sa konsoliduje: upevnuje svoju moc aj nad Sklavenmi vo Valassku a Pannonii, ako aj Antami; poraza Langobardov vo Friuli a opat organizuje najazdy na byzantske uzemie; v tomto roku je zhruba aj dobytie Salony (Split)
615 - dobytie Justiniany (Caricingrad), Naissa (Nis) a Serdiky (Sofia), dalsi neuspesny utok na Solun avarskymi Sklavenmi
623 - Samova vzbura podla Fredegara; sklavensky najazd na Kretu
626 - neuspesny avarsko-perzsky utok na Carihrad, po ktorom si kagan vybija zlost na Sklavenoch; chanat sa zas docasne rozpada a konci jeho expanzivne obdobie; bulharska vzbura v chanate; cisar Herakleios pozyva kmene Srbov a Chorvatov, zrejme slovanskych odstiepencov chanatu, do Illyrie ako federatov proti Avarom
630 - Chorvati vytlacaju Avarov za Savu
665 - smrt bulharskeho vodcu Kubrata v oblasti Donu; Bulharov vytlacaju Chazari
680 - vpad Bulharov na Balkan; bitka pri Ongale, kde porazaju cisara Konstantina IV., a nasledne utocia na Thraciu
683 - Asparuch zaklada Bulharsku risu na dolnom Dunaji; usadza zvaz tzv.Siedmych kmenov na severozapad, kde maju fungovat ako naraznik proti Avarom
cca 700-1100 - zhruba vznik
sprachbundu na Balkane (podla Holzera)
741 - korutansky vojvoda Boruth sa spaja s Bavormi proti Avarom; prve krestanske misie u Korutancov
796 - zanik avarskej rise a jej zaclenenie do Bavorska (Ostland)
cca 800-850 - pravdepodobny cas prieniku CSl do oblasti Novgorodu; subezne tu zakladaju skupiny skandinavskych Varjagov prve obchodne stanice (tzv.Gardariki)
cca 810-820 - zvysky Avarov v sluzbach bulharskeho chana Kruma; dalsi unikaju na vychod (Onoguri)
cca 830-840 - priblizny vznik madarskeho kmenoveho zvazu na pravom brehu Volgy (podla Pritsaka)
838 - varjazski vyslanci v Carihrade; do Gardarik sa vracaju cez zem Frankov kvoli hrozbe "novych divokych kmenov"
840-906 - Velka Morava; cast Ostlandu zadelena pod Sirmium
862 - prve texty v starosloviencine (OCS), prve suvisle texty v slov.jazyku
864 - bulharske knieza Boris prijima krestanstvo, cim sa standard OCS popularizuje v jeho risi
cca 890-955 - Madari sa usadzuju v Pannonii
893 - Preslavska reforma, zavedenie cyriliky v Bulharsku
cca 800-1000 - vypadnutie jerov; posledna fonologicka zmena spolocna celemu CSl kontinuu
1113 - Nestor pise
Povest vremennych let; prvykrat pouzity vyraz "Slovania" ako sebapomenovanie (podla Curtu)
