Europsky humanizmus je uplne opacne hnutie nez buddhizmus, i ked ani krestanstvo sa nezda, ze by bolo jeho zakladom. Humanizmus veri v moc cloveka, jeho idealy su prezitie a zozratie, teda ze vedecko-technologicky a telesny rozvoj ludskej rasy su jej hlavnymi cielmi. Krestanstvo dalo podobnu zasadu "ora et labora", no to bolo v ideale "ad maiorem Dei gloriam", co u humanistov sa neda povedat. No a buddhisti su skor pasivni a skepticki voci svetskym veciam, chcu sa zosuladit sami so svetom, nie prisposobit si ho, ako to robime my.