Zem skutocne mozme znicit - v tomto s tebou nesuhlasim. Minimalne zbranami. Pocul som ze niektore organizmy preziju oziarenie, ale neviem o tom, ze by nejaky zivot prezil priamo v mieste explozie - alebo velmi blizko pri nej. (ak taky je, dajte prosim vediet)

Clovek keby velmi chcel moze podla mojho nazoru rozmetat Zem na kusy - aj ked to je asi velke fantazirovanie, ale myslim si, ze by sme to zvladli.

Zivot na Zemi bude pokracovat aj bez cloveka a aj po vyhynuti ludi, vacsiny zivocichov a rastlin - s tym suhlasim.

Vyznamna hrozba je podla mna vesmirna kolizia Zeme s nejakou kometou alebo meteoritom - a preto je dost mozne ze Zem nedozije kym bude svietit Slnko.

V motivacii ludi si este zabudol/la na :
5. rozhodnutie - z tych mnohych zivotnych ciest si niektori vyberu prave tuto a rozhodnu sa zivot chranit. Napriklad si myslia, ze je dobre, aby bol zachovany vo svojej povodnej podobe / aby nebol ruseny nejakymi pochybnymi vymyslami ludi. Proste nejake presvedcenie - bez egoizmu, lasky, strachu alebo zabavy.

A s bodom 4 si dovolim polemizovat - drviva vacsina ludi su sebci - podla mna su aj laska, strach alebo hobby sebecke - pretoze dotycneho smeruju k nejakemu pozitivnejsiemu pocitu alebo cielu. Keby napriklad laska prinasala neprijemny pocit, tak by jej prejavovanie bol podla mna dost zriedkavy jav.

Ak cloveku staci k zivotu to, ze si to tu "odzije" a bude stastny, tak naozaj netreba nic robit. A mimochodom - stastie je len slovo, resp. pocit, ktory si clovek pri dlhodobej a vacsej snahe dokaze navodit takmer kedykolvek. Skratka - ked si poviem, ze som stastny, tak som - a nepotrebujem k tomu nic viac okrem toho, ze v tom momente zijem a dokazem uvazovat.