Pouzitie logiky rozhoduje o tom, ktore elementarne vety existuju.
Co tkvie v pouziti, nemoze logika predvidat.
To je jasne: logika nesmie kolidovat so svojim pouzitim.
No logika sa musi so svojim pouzitim dotykat.
Teda logika a jej pouzitie nesmu do seba navzajom presahovat.

Nemoze existovat hierarchia foriem elementarnych viet.
Len to, co sami konstruujeme, mozeme predvidat.

Je jasne, ze mame isty pojem o elementarnej vete, bez ohladu na jej konkretnu logicku formu.
Kde vsak mozno tvorit symboly podla nejakeho systemu, tam je logicky dolezity tento system, a nie jednotlive symboly.
A ako by aj bolo mozne, ze by som mal v logike do cinenia s formami, ktore mozem vynajst? Ale musim mat do cinenia s tym, co umoznuje tieto formy vynajst.

Udanie akejkolvek specialnej formy by bolo uplne lubovolne.

Russell povedal, ze existuju jednoduche relacie medzi roznymi poctami veci (Individuals). Ale medzi ktorymi poctami? A ako sa to ma rozhodnut? - Prostrednictvom skusenosti?
(Vyznacne cislo neexistuje.)

"Skusenost", ktoru potrebujeme pro porozumenie logike nie je tou skusenostou, ze sa nieco ma tak a tak, ale, ze nieco je: to vsak prave nie je nijaka skusenost.
(ABER DAS IST EBEN KEINE ERFAHNUNG)
Logika je pred kazdou skusenostou - ze je nieco tak.
Je pred Ako, nie pred Co.

Nasim principom je, ze kazda otazka ktora sa vobec da rozhodnut pomocou logiky, sa musi dat rozhodnut bez cohokolvek dalsieho.
(A ak sa dostavame do situacie, ze sa pri odpovedani na takyto problem musime pozriet na svet, tak to ukazuje, ze sme na uplne nespravnej stope.)