Ak mám by? úprimný, tak nemám celkom jasné stanovisko. Proti trestu smrti som hlavne z racionálnych dôvodov - a) nemá to efekt, b) neznižuje to kriminalitu, skôr naopak, c) popravení budú skôr chudáci, čo si nebudú môc? dovoli? drahého právnika atď atď atď...

Emocionálne stanovisko - hm, neznášam ho. Nenávidím debaty o treste smrti - a to som ich pár absolvoval - kde niekto s fanatickým výrazom v tvári vymenuváva "príšerné zločiny" podsúvajúc JEDINÉ riešenie - popravu. Ale podobne aj plamenné prejavy opačnej strany, keď sa začnú popisova? spôsoby popravy.

Konečne, ak to berieme dôsledne, vražda je určitým (prirodzeným) prvkom spoločnosti - avšak sa asi zhodneme, že ide o vec, ktorá by mala by? nejako regulovaná. Či práve popravou --- podľa mňa záleží skôr na závažnosti činu:

1. nebezpečnos? vraha nie je až tak veľká, ako sa všeobecne myslí. skôr by som povedal, že bezpečnos? spoločnosti sa dá zabezpeči? lepšie práve vtedy, keď sa prestane neúčelne a populisticky omiela? téma trestu smrti a začne sa debatova? o reforme väzenského systému.

2. celkom inou témou je však nebezpečnos? diktátorov - podľa mňa poprava nacistických pohlavárov po procese v Norimbergu bola vec celkom na mieste a dokonca aj dnes by som sa cítil (napriek svojmu humanizmu) celkom spokojný, keby napr. Pinnochet legitimne odvisol na pevnom povraze. genocída je ale všeobecne málo trestaným zločinom.

3. no a potom sú tu špeciálne prípady (ne)hodné ďalšej diskusie - stav vojny, stanné právo, fatva, sociopatia, psychopatia, ....