cwbe coordinatez:
101
63539
4879893
9298776
9298914
9300208

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::4
total children::1
show[ 2 | 3] flat
Ony vsetky taketo hodnotenia maju ten "problem", ze su zalozene na state of art vedy / priemyslu.

Priklad takeho tvrdenia je, ze energeticka siet 100% zalozena na obnovitelnych nizkoemisnych zdrojoch (= OZE minus biomasa) nie je zivotaschopna. To je fakt, taka vec bude nespolahliva (vid dunkelflaute).

Platnost toho tvrdenia je ale zalozena na tom, ze state of art v priemysle je, ze my nevieme efektivne a lacno energiu ukladat. Ano, vieme ju ulozit nejako. Su tam ale problemy s nabijacimi a vybijacimi prudmi, zivotnostou a cenou. Takze aj ked to technicky realizovatelne je, na rebricku by to asi skoncilo niekde od blizko Fka.

Prelomova technologia v ukladani energie to moze smahom ruky zneplatnit.

Podobne aj tento diagram pre vodik je zalozeny na tom, ze skladovat a transportovat vodik je pri state of art technologiach extremne problematicke (napr. prepravne straty vodika sa odhaduju na 30%). State of art je totiz bud kryogenne (velke energeticke naroky) alebo vysokotlake (nebezpecne vysoke tlaky). Vysledne riesenie je preto drahe.

Vyrabat vodik ako odpadny produkt obnovitelnych zdrojov elektriny nie je problem, ani technologicky, ani investicny. Kedze je to odpadny produkt, nemusi ta extremne srat ani efektivita takeho procesu. Len to doteraz nikto nerobil, lebo co s nim? Lacnejsie je elektraren odpojit od siete, alebo predat elektriku za zapornu cenu.

Co je vlastne vyuzitelne. Mozes do siete v pripade prebytku elektriky, kedy sa predava za zaporne ceny zapojit generator zubnej pasty. Cize ti za jej vyrobu este niekto bude platit. Ta je potom stabilna, nevyzaduje vysoke tlaky ani nizke teploty. Takze ju vies pouzit neskor.

Otazka je len dostupnost a recyklovatelnost ostatnych surovin, co do toho idu. Aby to cele nakoniec nestroskotalo na niecom uplne inom ako na vodiku.

Shitty life is like radiation. You can sustain it for long time if daily doses are small.




00000101000635390487989309298776092989140930020809300224
jurov
 jurov      03.03.2026 - 21:55:15 , level: 1, UP   NEW
Ano castokrat je to jednoducha matematika, ked to zariadenie na ukladanie energie napriklad 80% casu stoji a caka na spicku bud v ponuke alebo dopyte tak nie je sanca aby sa behom toho zlomku casu dokazala vratit vstupna investicia.

A fakticky ani nie ze ukladanie energie ale napriklad vyroba hlinika sa da do velkej miery regulovat, ale ani to im ekonomicky nevychadzalo tak to v slovalcu zavreli.

0000010100063539048798930929877609298914093002080930022409300244
ventYl
 ventYl      03.03.2026 - 23:27:05 [1K] , level: 2, UP   NEW
So spickami a prebytkami nie je zas tak velky problem.

Tie mas v niektorych sietiach (napr. v Nemecku) pomerne spolahlivo prakticky celorocne. Nemci uz maju snad 70% svojej potrebnej kapacity nainstalovanej vo fotovoltike *aj* vo vetre. Takze ak fuka a svieti, OZE maju vyssi vystup, nez ma nemecka siet spotrebu. Kludne aj v zime.

Ked to velmi zjednodusim a budem predpokladat, ze nabijat tie uloziska prebytkami by slo nanajvys *len* 3 hodiny denne (co je dost pesimisticke cislo) a vybijat tiez *len* 3 hodiny denne, mas hned utilizaciu 25%.

Problem skor sposobovala kombinacia ceny a zivotnosti. Bolo to tak drahe, ze sa mohlo v pohode oplatit radsej postavit jadrovu elektraren (v pripade nemecka plynovu). s LiFePo uz to az tak sialene drahe nie je.

Kazdopadne to stale vyzaduje relativne velku pociatocnu investiciu a do toho sa nikomu nechce. Tomu sa ani velmi nedivim, lebo v tomto odvetvi je velmi lahke investovat do niecoho, co dnes kupis a zajtra bude obsolete.

Regulacia niecoho ako vystupny vykon vyrobnej linky v hlinikarni je ekonomicka volovina. Tu linku dimenzujes tak, aby mohla podla moznosti behat na 100% svojej kapacity. Ak ju postavis vacsiu a potom nebezi z lubovolneho dovodu na 100%, premrhal si peniaze na stavbu niecoho co je vacsie, nez musi byt. To v pripade, ze ju umelo skrtis z dovodu ineho nez nedostatok dopytu nastane.

Shitty life is like radiation. You can sustain it for long time if daily doses are small.

000001010006353904879893092987760929891409300208093002240930024409300376
jurov
 jurov      04.03.2026 - 12:24:33 , level: 3, UP   NEW
Cize suma sumarum je to tak, nevieme postavit uloziska ani priemysel tak aby nam preklenuli viac dni a aby sa to opla.

00000101000635390487989309298776092989140930020809300224093002440930037609300399
ventYl
 ventYl      04.03.2026 - 13:14:12 , level: 4, UP   NEW
Nuz, lenze existuju nastavenia systemu v ktorych je nieco take uplne zbytocne. Zaroven pri ostrovnych OZE prevadzkach vzdy platilo, ze si musis backup zacapovat na nejakej normalnej dlzke, pretoze inac zaplatis za nieco, co vyuzijes mozno 2 dni v roku a to je mega neekonomicke.

Problem, ktory nemci maju je ten, ze pravidelne mavaju prebytky produkcie. V lete je to prakticky kazdy jeden den. Takze viacdenne preklenovanie je vtedy uplne zbytocne. A kedze budu dalej navysovat kapacitu OZE, moze sa stat, ze tie prebytky budu mat az na vynimky kazdy jeden den.

No a ono nie ze by neslo take bateriove ulozisko postavit uz dnes. Slo. Napr. Australia ho ma. Australia je zaroven aj ostrovny stat, AFAIK maju aj uplne ostrovnu aj elektricku rozvodnu siet. U nich neexistuje moznost v case nedostatku elektrinu doviezt a v case prebytku vyviezt.

V Europe ta moznost je a to sposobuje, ze existuje maximalna cena baterioveho uloziska, kedy take nieco este je rentabilne. Ked ju prekrocis, bude lacnejsie to spravit nejako inac.

V tejto matematike su ale dve nezavisle premenne:
1. instalacia OZE v EU sieti sa zvysuje, takze casom nebude musiet byt komu predat prebytky, pretoze ich budu mat aj ostatni
2. cena bateriovych ulozisk moze prakticky kedykolvek rapidne klesnut a kompletne zmenit ekonomiku

Shitty life is like radiation. You can sustain it for long time if daily doses are small.