mal som na mysli tie povystrelove rezidua.
pohyb rucnych strelnych zbrani v leteckej preprave je zo zaciatku celkom zlozity byrokraticky mechanizmus, pretoze nadvazuje na podmienky uvolnenia danych zbrani do volneho obehu v cielovej krajine. Napriklad minuly rok boli majstrovstva sveta v dynamickej strelbe v Juhoafrickej republike a ludia z celeho sveta si vybavovali papiere na prevoz aj pol roka dopredu, mnohi tam leteli s medzipristatim, takze museli riesit nielen vyvoz a dovoz z jednej krajiny do druhej, ale aj transport cez tretiu krajinu. Pri takomto evente je to pre tie krajiny, a najma pre tu cielovu, dost narocne a vstupuje do toho este ako prostrednik ta letecka spolocnost (jeden z nasich reprezentantov kvoli tomu nakoniec ani neodletel). Nemusime chodit daleko, mali sme nedavno v Milane zimnu olympiadu a tiez to tam riesili velmi dlho dopredu z pozicie sportovych zvazov, ktore su medzinarodne poprepajane, takze na rozdiel od beznych sutazi regionalneho, ci svetoveho formatu, kde si to jednotlivci riesia sami za seba, tu zvazy isli cestou hromadnych podani ziadosti.
Jedinou medzinarodnou vynimkou je statut diplomata, tam je to velmi zjednodusene, ale aj tam sa to za poslednych 20 rokov vyrazne utiahlo, lebo sa to zneuzivalo (a budme uprimni, zneuziva sa to nadalej, ale vo vyrazne mensom meradle).
A co sa tyka tych nabojnic, tak je to pre bezneho civila vo vacsine krajin podozrive, ak sa nejedna o predmety s certifikatom potvrdzujucim znehodnotenie podla domacej legislativy v tej krajine. Takze prazdna nabojnica sa berie dost vazne, a neodporuca sa to niekde zabudnut. Berie sa to ako bezpecnostny incident a stravis minimalne 30 minut vysvetlovanim a rozbalovanim batoziny, vyzliekanim sa a kontrolou vsetkych dokladov.