cwbe coordinatez:
101
63539
63556
3655117
9273888
9273910
9273948
9273963

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::12
total children::1
show[ 2 | 3] flat


Hm, sksuim diskutovat trosku.
Nie som expert, uznavam, ze co pises asi plati pre nejake jednoduche organizmy/konkretne bunky. Aj ked asi aj tam budu vynimky, ked vidim sinice na jazerach napr. alebo virus ktory zabije hostitela. Tam sa to nezastavi, a uz vobec nie dlho predtym.
Pri vyssich organizmoch mi to nejak nesedi. Mozno je to kus o terminologii. Ale ak sa bavime o "strategii", tak kazdy druh maximalizuje mnozenie a obmedzuje ho iba v pripade, ked prostredie dava negativny feedback.
Takze napr. taky medved, rovnako ako rakovina, sa mnozi az do momentu do kedy ma zdroje. Rakovine dojde telo, medvedovi maliny. V com je rozdiel?

___
edit:
Jop, a to vieme, ze to ze ti v tele nevyrastie nadmerny pocet buniek v ladvine je kontrolovane interne tou ladvinovou bunkou alebo ma telo nejaky komplexnejsi system riadenia? (bunka ma 'protirastovu zaklapku', rakovinova ju ma pokazenu, ale impulz asi ide z hora, alebo?)
Mozno to bude ovplyvnene tym, ci sa na to pozeras z hladiska tej jednej bunky, ktora moze byt jednobuknovec rovnako ako sucast komplexu. Zatial co ja porovnavam cicavca s bakteriou

____
edit 2:
hahahah. som sa sam pobvail aspon. berem, ze povodny claim bol o bunkach a na bunecnej urovni to dava zvysel. ja som to obratil na zivocichy a tym padom je to kus mimo, aj ke je to otazka perpektivy asi.




  • 000001010006353900063556036551170927388809273910092739480927396309273975
    himself 03.11.2025 - 19:11:49 (modif: 03.11.2025 - 19:13:20) level: 1 UP [5K] New Content changed
    Dobré príklady.

    1. Sinice majú energiu z fotosyntézy, ale teda stále platí, že okrem energie potrebujú aj iné zdroje na rast. Často ich limituje fosfor. Tie eutrofizované jazerá, ktoré vidíš a zdajú sa ti v rozpore s prirodzenými limitami, vznikli tak, že do nich natieklo hafo fosforu zo zle obhospodarovaných polí a limita sa posunula na úroveň, s ktorou sa sinice zatial nestretli a ktorej sa musia naučiť sa prispôsobiť.

    2. Podobne, smrteľné vírusy sú často tie, ktoré nedávno preskočili na nového hostiteľa a ich populácie ešte neprešli stabilizačným výberom. Výhodu potom získavajú tie vírusy, ktoré si postupne vyvinú presne tie regulačné mechanizmy, o ktorých píšem.

    Dobrý point, ktorého sa dá v debate chytiť, je to čo píšeš o negatívnej spätnej väzbe z prostredia. Zhodneme sa na tom, že rastie sa do doby, kým z prostredia nepríde signál, že rast treba spomaliť. Áno, ultimátnym takým signálom sú vyčerpané zdroje. Môj point je, že život sa vie naučiť rozpoznávať aj skoršie signály - či už to sú sekundárne metabolity pri nižších organizmoch, alebo kompetičný či iný stres pri vyšších organizmoch. Negatívne spätné väazby sú do živých systémov zabudované na všetkých úrovniach - tak ako píšeš v edite: od bunkovej, cez organizmálnu, populačnú, až medzidruhovú. Bez nich by to tu život tri milardy rokov nepotiahol.

    Podľa mňa to vnímaš veľmi zjednodušene cez malthusovu, prípadne darwinovu teóriu. Že obmedzenosť zdrojov tvaruje populácie, samozrejme, platí, ale nie je to celý príbeh. "Survival of the fittest“ je tautológia a otázka je, čo presne máme na mysli, keď hovoríme o "fittest“. To je otázka za milión, ktorá aj mňa ráno ťahá z postele. Odpoveď zatiaľ nemám. "Najrýchlejšie bujnejúci“ to ale nebude.
    more children: (2)