ja som mal s otázkou "a prečo" dosť klúčovú skúsenosť, keď som raz dávno robil v lete animátora v jednom hoteli. robili sme aktivity pre deti hostí čo tam boli ubytovaní, niekedy viac moderované, inokedy si proste len s nami kreslili alebo hrali sa.
prišiel tam raz jeden chlapec, mohol mať okolo 12 rokov, a hneď ma na ňom zaujalo to, že na čokolvek čo som mu povedal sa pýtal práve toto "a prečo?" mňa to ako, "z duše filozofa" dosť bavilo a povedal som mu na to že "super, nech sa len pýta, môže byť z neho raz velký filozof". ale jeho mamu toto jeho večné vypytovanie sa "a prečo?" brutálne vytáčalo.

tipujem že aj preto, lebo sama nevedela na mnoho "a prečo?" ohladom "bežných" vecí odpovedať.