V Budapešti vybavíme obed a nasadneme na IC70 do Timisoary. Cesta cez Maďarsko je všedná až nudná. O rozptýlenie sa postará sprievodca, ktorý nás chce vysadiť v Kétegyháze, kde okrem benzínky asi nič nie je. Dôvod? V maďarských vlakoch nemožno kombinovať lístok na vnútroštátnu a medzištátnú dopravu. Zuzka to ale nakoniec vyrapuje a sprievodca nás nechá pokračovať. Nasleduje dlhé čakanie a golden hour v Lőkösháze a potom v rumunskom Curtici, kam pokračujú len dva, kompletne prázdne vozne. Tu nás skontroluje sprievodca so zlatým zubom, ktorý si následne odbalí klobásu. Vlak sa ešte hodinu v tme vlečie až na konečnú. Timisoara Nord.

Prvé mesto s verejným osvetlením
Timisoara je mesto mnohých prvenstiev. Ako v prvom meste v monarchii tu bolo zavedené verejné osvetlenie (z olejových lámp) a ako v prvom v Európe elektrické verejné osvetlenie. Prichádzame po tme a nasvietené budovy na námestí na nás naozaj urobia dojem. Ten pretrvá aj za dňa. Rieka Bega, milión holubov, krásne vnútrobloky, kávová kultúra a výstava obrazov Caravaggia. Timisoaru prezývajú aj „malá Viedeň“, a tejto prezývke nezostáva nič dlžná.


Náhodný vnútroblok.


Caravaggio pod prísnym dohľadom.


Zuzka sa zoznamuje s miestnymi.


Prvé mesto oslobodené od komunizmu
Ďalším prvenstvom Timisoary je jej oslobodenie od komunizmu v rámci Rumunska. Na prechádzke mestom narazíme všade na nápisy, ktoré pripomínajú 30te výročie od revolúcie. Tejto téme je venované celé múzeum - Memorialul Revolutiei. Revolučná nálada vládne aj večer námestí, kde muž púšťa ľudovky z reproduktora a máva rumunskou vlajkou. Do toho kričí niečo ako: polícia, korupcia, polícia, korupcia...


West City Radio. Rádio pre západ Rumunska.


Kostoly a synagógy na každom kroku.


Večer na námestí Piața Unirii.


Prvé mesto s pivovarom
Počas večernej prechádzky sa dá toho objaviť viac. Fascinujú ma úzke uličky so starými domami, popri ktorých jazdí električka. A to, že hocikde sa predo mnou zjaví nejaký kostol. V Timisoare je ich viac než 30. Náhodou som sa zatúlal aj k prvému pivovaru v Rumunsku – Timisoreana, ktorý leží v štvrti Fabric. To je časť mesta, ktorá sa vyhla rekonštrukcii a zachovala si ráz starej Timisoary. Hneď ďalšie ráno tu začíname deň a ideme po stopách štvrte, kde v 19. storočí žila väčšina mesta a miešali sa kultúry. Srbský kostol, maďarská architektúra, židovská synagóga. To všetko v kontraste s priemyslom. Keď po návrate domov myslím na Timisoaru, spomínam si práve na Fabric.


Prechádzka po štvrti Fabric.


Holuby. Všade holuby.


Skoré ráno na stanici Timisoara Nord.


Stojíme na stanici Timisoara Nord a začína svitať. Je strašná kosa a spolu s nami tu stojí pár ďalších ľudí a železničiarov. Všetci čakáme na vlak z Bukurešti. Prichádza pán, ktorý nám po rumunsky naznačí, že ho máme nasledovať. Potom začne niečo rozprávať a zo slova „oră“ vydedukujeme, že vlak bude meškať hodinu. Pán nás zavedie do čakárne a usadí hneď vedľa sbs-kára. S príchodom vlaku nás príde vyzdvihnúť a odprevadí priamo k nášmu vozňu. Mení sa lokomotíva. Stojíme. A toto sa opakuje počas cesty niekoľkokrát. Unaví to aj maďarskú sprievodkyňu, ktorá sa rozhodne, že si zdriemne. Veď okrem nás vo vozni už takmer nikto nie je. A v tejto nálade dorazíme až do stanice Budapest-Keleti.