A preto je nutne zakazat ludom funkcne sifrovat. (ci nie?)

ziadne ludske prava sa na slovensku nedodrzuju a ani sa neda vymoct ich porusovanie. iba ak by to bolo medialne zaujimave. pre mna ustava zdrapom papiera, s ktorym si mozem vytriet rit, charta ludskych prav detto. vravim z vlastnej skusenosti. uz mam pocit, ze aj ludia na kyberii su naivni.

Ja by som dodal, ze nieco ako stat nutne vznika spolu so zvysovanim komplexity spolocnosti.

Otazka je len ci bude mat formu nejakej formy mafianskej organizacie, alebo sa bude nejakou formou zodpovedat vlastnym obyvatelom.

A to, ze financny system je v sprave vlad v sirokom slova zmysle je spravne. Je to zakladna sucast infrastruktury nasich spolocnosti a nie nejake magicke zaklynadlo, ktore samo o sebe na zaklade nejakeho, na spolocnosti nezavisleho, ritualu zabezpeci spravodlivost a ekonomicky rozvoj.

Bitcoin je upir a pyramidova hra. Proof of stake mechanizmy a smart contracts mi pridu o nieco zaujimavejsie, ale zatial mi unika nejaky prevratne pozitivny use case. Predbezne mam pocit, ze to je ale skor naivny pokus o politiku inymi prostriedkami - podobne ako 90's neoliberalny pokus o nahradenie politiky "objektivnou expertizou" s nadejou, ze ak ekonomiku oddelime od politiky, magicky sa vsetko k lepsiemu obrati.

"Je dolezite si uvedomit ze stat je v prvom rade mechanizmus ktorym sa minimalizuje nasilie v ludskych spolocnostiach."


tito ludia by asi uplne nesuhlasili

1. Mongolská invázia (13. storočie) – Mongolská ríša
Zabitých: 30 až 70 miliónov – Zničenie miest a masové vyvražďovanie pod vedením Čingischána.

2. Rímsky masaker (1. storočie pred Kristom) – Julius Caesar
Zabitých: 1 milión – Vraždenie Galov počas rímskeho dobytia Galie.

3. Tretia križiacka výprava (1189-1192) – Anglicko, Francúzsko, Svätej rímskej ríše
Zabitých: 100,000+ – Vojenské zverstvá a masakry počas dobytia Jeruzalema.

4. Anglická občianska vojna (1642-1651)
Zabitých: 200,000 – Boje medzi kráľovskými silami a parlamentom, vyústili do rozsiahlych obetí.

5. Vojna v Kórei (1950-1953)
Zabitých: 2,5 milióna – Straty v dôsledku vojny medzi Severnou a Južnou Kóreou, pričom zasahovali aj USA a Čína.

6. Veľký skok vpred (1958-1962) – Čína (Mao Zedong)
Zabitých: 15 až 45 miliónov – Hladomor a neúspešné kolektivizačné politiky.

7. Kultúrna revolúcia (1966-1976) – Čína (Mao Zedong)
Zabitých: 1 až 2 milióny – Perzekúcia intelektuálov, politických oponentov a kultúrneho dedičstva.

8. Vojna vo Vietname (1955-1975)
Zabitých: 2 až 3 milióny – Počet mŕtvych spôsobených bojmi a následkami konfliktu.

9. Khmer Rouge Genocide (1975-1979) – Kambodža
Zabitých: 1,5 až 2 milióny – Vraždy, hladomor a nútené práce pod vedením Pol Pota.

10. Vojna v Juhoslávii (1991-2001)
Zabitých: 140,000 – Krvavé etnické čistky a vojnové zločiny počas rozpadania Juhoslávie.

11. Ruandská genocída (1994)
Zabitých: 800,000 – Masové zabíjanie Tutsiov etnickými Hutuov.

12. Vojna v Iraku (2003-2011) – USA a koalícia
Zabitých: 200,000+ – Počet mŕtvych v dôsledku invázie, vojnových zločinov a následkov konfliktu.

13. Sýrska občianska vojna (2011 - dnes)
Zabitých: 500,000+ – Krvavé boje, chemické útoky a humanitárna kríza.

14. Venezuelská kríza (2013 - dnes)
Zabitých: Tisíce – Politické prenasledovanie, hladomor a exodus obyvateľstva.

15. Myanmar – Rohingya Genocide (2017)
Zabitých: 10,000+ – Masové zabíjanie a deportácie rohingyjských moslimov.

16. Holocaust (1939-1945) – Nacistické Nemecko
Zabitých: 6 miliónov – Genocída židov, Rómov a iných "nežiaducich" skupín počas druhej svetovej vojny.

17. Druhá svetová vojna (1939-1945)
Zabitých: 70 až 85 miliónov – Celkový počet obetí druhej svetovej vojny, vrátane vojakov a civilistov.

18. Prvá svetová vojna (1914-1918)
Zabitých: 15 až 20 miliónov – Straty spôsobené vojenskými akciami, hladom a chorobami.

19. Veľká Čistka (1936-1938) – Sovietsky zväz (Stalin)
Zabitých: 600,000 až 1 milión – Politické procesy a popravy nepriateľov štátu.

20. Holodomor (1932-1933) – Sovietsky zväz (Stalin)
Zabitých: 3 až 7 miliónov – Umelo spôsobený hladomor v Ukrajine.

21. Genocída arménskeho národa (1915-1917) – Osmanská ríša
Zabitých: 1,5 milióna – Vraždy, deportácie a hladomor arménskeho obyvateľstva.

22. Ruská občianska vojna (1917-1923)
Zabitých: 5 až 9 miliónov – Krvavé boje medzi bolševikmi, bielymi a rôznymi regiónmi.

23. Západoeurópsky kolonializmus (15.-20. storočie)
Zabitých: 10 až 100 miliónov – Vyhladenie domorodých populácií v Afrike, Amerike a Ázii.

24. Indická nezávislosť (1947)
Zabitých: 1 až 2 milióny – Následky rozdelenia Indie a Pakistanu, masakre a etnické čistky.

25. Venezuelská kríza (2013-dnes) – Maduro režim
Zabitých: Tisíce – Politické prenasledovanie a hospodárska kríza spôsobujúca hladomor.

26. Iran – Politické popravy (1979-dnes)
Zabitých: Tisíce – Popravy politických disidentov a aktivistov v Iráne.

27. Vojna na Ukrajine (2022 - dnes)
Zabitých: 100,000+ – Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou s obrovským počtom obetí na oboch stranách.

28. Izraelsko-palestínsky konflikt (1948-dnes)
Zabitých: 100,000+ – Vojenské operácie, útoky a teroristické činy na oboch stranách, masové civilné obete, najmä v Gaze a na Západnom brehu.

29. Vojna v Afganistane (2001-2021)
Zabitých: 200,000+ – Počet obetí v dôsledku americkej invázie, boje medzi Talibánom a medzinárodnými silami, a následné násilie.

30. Jemen (2014 - dnes)
Zabitých: 250,000+ – Humanitárna kríza a konflikt medzi prosaudskou koalíciou a Hútiovcami, ktorý má obrovské civilné obete a hladomor.

Nie je stat skor ten co ma jediny legalne pravo zabijat a monopolom na nasilie si uzurpuje financie na svoj chod?

Ako by vyzeral obdobny zoznam v podani "krypto otrokarov"? Kolko maju uz na svedomi ludi?

asking for a friend

presne. a rovnako ako nozik sa da pouzit na odrezanie si krajica chleba, alebo na vrazdu,

tak tak isto aj BTC, alebo akakolvek kryptomena moze posluzit ako nastroj alternativneho platobneho systemu, davajuci ludom vacsiu slobodu v rozhodovani sa a v moznostiach co maju, alebo moze sluzit aj ako nastroj prania spinavych penazi mafiou a totalitnymi rezimami.

cize podstatnejsi neni ten novy iny platobny system ako taky, ale skor jeho efektivita, uhlikova stopa, bezpecnost, schopnost predchadzat scamom, funkcionalita a v neposlednej rade aj zamer a hodnoty a tvorive schopnosti jeho tvorcov.