ja som tiez v UK zbieral odpadky :)) toto bolo niekedy na zaciatku 2005 roku. vyfasoval som vestu a litter picker a podho 8 hodin popri ceste v Medway Valley odpadky zbierat za 5 libier na hodinu :) Hanbil som sa jak svina, asi najviac, ked popri mne presla particka studentov ... bol som vtedy necely rok po statniciach na Slovensku a urcite som si svoju buducnost inak predstavoval, ale nic lepsie som nevedel najst, par dni predtym som odisiel nasraty zo skladu, kde som robil a bolo treba platit ucty.

Si pamatam, ze pocas jedneho dna mi zavolala mama, ze co robim. Ked som jej to povedal, tak to ledva predychala. Pametam si doteraz tu jej vycitku, ze ci mi pre toto platili vysku na Slovensku a na chvilu ma to vzalo. Ale tak vratit som sa nechcel a veril som, ze bude lepsie. Toto je asi jediny krat v zivote (neratam studium), ked som sa na nieco predcasne nevyjebal.

Dakedy sa na tie 2-3 roky zlych zamestnani pozeram tak, ze som stratil vela casu oproti spoluziakom, co ostali na Slovensku, ale je to zbytocne riesit, cas sa vratit neda a zase tie zazitky mi nevezme nikto. Knihu o nich sice nenapisem a teda nezbohatnem na nich, ale budem si ich pamatat navzdy. Si pamatam, ako som dokoncil toto zbieranie odpadkov, tak druhy den som na smetiarskom aute s partakmi sa vozil po Medway a pri kazdej kope bordelu na ulici sme zastavili, vyzametali, nalozili a sli dalej. Zaujimave bolo aj cistenie chodnika od psich hovien. A na konci sichty sme sli s tym smetiarskym autom na zakladnu. Smrdelo tam strasne a brutalne ma serie, ze som vtedy este nefotil.

dalsie zle zamestnania, co som mal: postar, robil som vo fabrike na mrazene ovocie a zeleninu, baliaren ovocia a zeleniny, az 3 dni som vydrzal v takom malom masokombinate, robil som v sklade s postelami a matracmi (najvacsia otrocina, co som kedy zazil)

>KAZDA jedna praca je dobra a potrebna, nezalezi na tom co clovek robi, pokial pracuje
no to by som sa hadal :))

:)
Ďakujem.

Áno, práve dnes som si v práci uvedomil, že som vlastne vďačný za toto.

Dáva mi to možnosť napr. zbližša pochopiť, ako žijú Ukrajinky, ktoré utiekli pred vojnou do NL. Počas pauzy som mal super rozhovor s kolegyňou-recepčnou, ktorej som sa pýtal na Ukrajinu a kedy sem prišla a ako a porozprávala mi, ako zbalila deti, ako sa jej podarilo cez zamínované checkpointy dostať z už okupovaného Chersonu. Ako jej starší syn potom tri dni nič nerozprával. Rozprávala o cestovnej agentúre, ktorú na Ukrajine riadila. A tak.

Takže áno, bez práce v hoteli by som túto (pre mňa velmi zaujímavú) ľudskú skúsenosť nemal.