Jeseň sa ma pýta, kde som bol v lete a ja myslím na Vejprty. Mestečko v Krušných horách, v ktorom to "srší" pohraničnou atmosférou. Prišli sme sem čisto zo zvedavosti, lebo mestá na hranici majú vždy niečo do seba. Platí to aj o Vejprtoch.

Prvou zastávkou je Námestie T.G. Masaryka. Tu sa otvára otázka: Kde sú ľudia? Pozeráme cez výklady do bývalej kaviarne. Na stoloch sú odložené tanieriky s lyžičkami a vo vázach suché kvety. Podobný obraz sa naskytne aj pri pohľade do hotela, řeznictví, obchůdku s krušnohorskou tvorbou... Všade prázdno.

Ďalej si dávame za cieľ budovu železničnej stanice. V minulosti významné a strategické miesto, ktoré spájalo Česko so Saskom. Z pôvodnej budovy, historickej pamiatky, zostala sotva štvrtina. V letných mesiacoch tu zastavuje počas víkendov niekoľko vlakov, ďalej pokračujú do Nemecka.

Najživším miestom, minimálne vizuálne, je hraničný prechod Vejprty-Bärenstein. O pozornosť okoloidúcich tu súperia Asia Shop a Večerka - Nejlevnější ceny ve městě. Ich sortiment je takmer totožný. Fejkové bundy Yakuza, dresy futbalových klubov, záhradné sošky - trpaslíkovia, žabiatka, penisy...


Vizuálne bohaté privítanie.


Večierka na hraničnom prechode. Miesto, kde sa snúbi minulosť s prítomnosťou.


Trpaslíci, žabičky, penisy...

Sedíme v krčme v kultúrnom stredisku. Pán s mulletom započuje slovenčinu a prihovorí sa nám. Pochádza z Oravy a vo Vejprtoch žije od roku 1973. K rozhovoru sa pripojí aj jeho kamarát a začína debata o zlatých časoch v meste: "Jooo kluci, tady to byla kdysi malá Praha. 40 hotelů a hospod. Tady se vyráběli ve velkým textil a pušky." Pýtam sa, čo vo Vejprtoch treba vidieť dneska. Pán po chvíľke premýšľania odpovedá: "Hřište je hezký."

V súčasnosti žije vo Vejprtoch do 3000 ľudí. V časoch pred vojnou to bolo 11 000, z toho Česi tvorili asi 0,1 % obyvateľov, zvyšok boli Nemci. Po vojne prebehol odsun asi polovice Nemcov; neskôr emigrovali z Československa po stovkách. Z nemčiny pochádza aj (pre mnohých úsmevný) názov Vejprty, ktorý vznikol zo slova Wigberht.




Zo zatvorených podnikov by sa dal spraviť samostatný album.


Restaurant Café Böhm. Pozostatky po Nemcoch vidieť dodnes. V nápisoch na budovách, aj architektúre.


Kríž na križovatke.


Neaktualizovaná, no stále aktuálna.


Kino Krušnohor. Neprekvapivo nefunkčné.

Na zastávku autobusu ideme po Moskovskej ulici. Z okien bytovky sa z prvého poschodia vynoria dve hlavy. Jedna suseda hovorí druhej: "Vystrčím palici a koukám. Stále něco nové objevím." To je veta, ktorá sa mi v súvislosti s Vejprtmi zapísala. Mám pocit, že celkom dobre vystihuje mesto a je v nej aj niečo ako návod na život vo Vejprtoch.