Ahojte rodičia,

naša 3,5 ročná Rút chodí do škôlky a teda povahovo dokonale zapadá do toho, čo opisuje kniha Vysoko citlivé dieťa od Elaine N. Aron. Je to ale level extrém. Pravidelne si volávam s detskou psychologičkou, konzultujeme naše postupy čo skúšame, ona dáva nápady a 98% času s naozaj veľkou námahou zvládame (Rút vyžaduje výrazne viac energie a pozornosti ako jej 5 mesačná sestra).

Ide o to, že ju dokáže rozhodiť akákoľvek drobnosť, napriek tomu, že je veľmi rada v škôlke, tak rána boli histerické záchvaty. Autom, na bicykli, vyriešili sme to chodením v nosiči (mojkanie a rozprávanie ju upokojilo, nedostala sa cez takú tú hranicu rozrušenia, z ktorej už bol len hysák). Potom sme nejak prešli na auto a dokonca zase na bicykel. Ale dnes zase ziapanie, drapanie sa zo sedačky v aute (pomaly až do dogrcania). A podobne veci sa stávajú aj večer a občasne počas dňa (nechce nejaké tričko, chcela niečo urobiť ona).

V noci nočné mory, občasné nočné desy (pomáha spracovávanie rozhovormi v posteli o tom čo prežila cez deň a čo ju čaká). Viacmenej akákoľvek výraznejšia zmena je problém, kreslíme si plánik ranného odchodu do škôlky. Dovolenka a vôbec odchod mimo domu na viac ako pol dňa nepripadá do úvahy, lebo inde nezaspí a potom je ešte ľahšie rozrušitelná (autizmus to nie je, ale sú to práve spoločné črty tej citlivosti). (výnimka je škôlka, tam po odovzdaní funguje veľmi dobre.)

Máte takéto skúsenosti? Sám som vysoko citlivá osoba (že je to dedičné) a nie úplne mám pocit, že to zvládam :D (ak je ťažké poobedie, zopár epizód výkrikov v noci, ťažká cesta do škôlky, tak aj dnes ráno maešte hodinu po tom celom triaslo a nie som úplne v stave pracovať). Je niečo silnejšie na nervy ako detské magnézko? (Pre Rút, ja seba asi zvládnem, ak ona bude ok) :) Dpč, čo robiť? Za seba už mám skrátený úvazok, ale robiť treba, nedá sa mi odpratať niekam.