Z mojej praxe, ovplyvňuje vás to všetkých a potenciálne skončíte rozvodom. Akože, nie nutne, ale treba to s kľudom racionálne riešiť. My sme to vyriešiť nevedeli. Ja som nespala 4 roky, a dodnes o 4 roky neskôr sa budím každých 40 minút v noci, a ešte aj medzitým, keď sa pri mne niekto hlasno nadýchne. Prespať viac hodín naraz je absolútny unikát.

Dnes by som oveľa viac apelovala na môjho partnera, nech to skúsi vyriešiť on, lebo ja som nemala nijakú kapacitu pri tom nedostatku spánku ani len triezvo rozmýšľať, nieto aj niečo aktívne robiť. Úplný survival mode. Štyri roky života dieťata mám v hmle, lebo stres a nedostatok spánku moc neprajú vytváraniu dlhodobých spomienok. A okrem toho, o čom by tie spomienky boli, stále len dieťa, plač, hrôza, vyčerpanie, plač, kojenie, plač, kojenie, akože, striedalo sa len, koho to bol plač. Uff, prepáč, ťažký deň dnes.

Odporúčam ti si sadnúť, a spísať všetky možnosti, ale normálne explicitne ich napísať. A potom ich rozobrať, urobiť jasný plán, a držať sa ho.

Po mojom rozvode môj ex-muž magicky za pár mesiacov dosiahol, že syn začal zaspávať sám v izbe. Ako to dosiahol, neviem. Mňa dieťa nepustilo ani samú na záchod, a je to tak dodnes (má 8 rokov). Mne to trvalo ešte o rok dlhšie, dosiahnuť to, že zaspí sám.