Riešime so ženou (rozumej pasivno agresívne sa hádame) tému uspávania našej skoro 3ročnej dcéry. Žena s ňou spáva v izbe, ja v spálni uz cez 2 roky. Malá zaspáva 1 až dve hodiny, jej z toho pravidelne prdnú nervy. O mesiac sa má narodiť druhá dcéra a žena tvrdí, že proste ju bude mať v tej izbe. To mi nie uplne sedí, keď už teraz je frustrovaná, unavená.

Viem, že to je také moderné v dnešnej dobe a počul som kade tade, že sa to tak praktizuje. intimita je samozrejmena úrovni, že nie je.

Niekde som čítal, že dieťa by malo ležať samé a malo by vedieť, že ho budeme kaťdých 10 minút kontrolovať. A má zaspať samé, aby ak sa zobudí tak vedelo, že je to normálne. Podľa mňa nastaviť takýto režim musí ísť v jednotkách dní. Keď som to dnes prezentoval, kam mi bolo strašne vypičované :D. Tak si myslím, že ona je už na ňu tak naviazaná v posteli, že vlastne sama nechce..

Anyway, myslím, že o mesiac príde katastrofa. Všetci unavení a jednajúci skratovo. A teda už teraz je jasné, že ak by sme tú intimitu skúšali obnoviť, už teraz to nebude jednoduché.. Fock...

Nejaké cenné skúsenosti z praxe k tomuto?