Blok 1
U človeka sa vyskytujú dva základné čuchové systémy. Hlavný čuchový systém je zodpovedný za vedomé vnímanie vôní, zväčša enviromentálneho či potravinového charakteru. Tento systém je kódovaný približne 1000 génmi, tj. 1% všetkých génov čo ho činí doposiaľ najkomplexnejšie geneticky kódovaným systémom v ľudskom tele. Každý gén kóduje jeden receptor na čuchovom neuróne, máme teda k dispozícii tisíc typov receptorov na ktoré sa spôsobom „kľúč-zámok“ môže naviaza? jednotlivá molekula. Človek môže rozpozna? 10000-20000 vôní, táto schopnos? rozpozna? viac typov vôní ako pre ne máme receptorov je vysvetlená tým, že rozličná molekula – „klúč“ pasuje do viacerých zámkov – „receptorov“ ktoré sú skrze glomeruli – hippocampus – amygdalu napojené až na mozgovú kôru a kód výslednej – vedome prežitej vône – teda vzniká až na úrovni nervového systému. Druhým čuchovým systémom v ľudskom tele je VNO - Vomeronasálny orgán (objavený Jacobsonom 1811, u ľudí objavený Potiquetom 1891) - napojený priamo na limbický systém a zodpovedný za isté nevedomé druhy chovania sexuálneho či príbuzenského charakteru. Všeobecne sa dá poveda? že vône majú v prípade človeka veľký význam najma pri zapamatávaní si emocionálnych aspektov istej situácie s ktorou sú v pamäti silne asociované.U žien je nižšie limitné pásmo pre vnímanie vôní ako u mužov a toto limitné pásmo u ľudí s postupom času stúpa – s vekom sme schopný rozoznáva? čoraz menej vôní. Neuronálne oblasti na spracovanie vôní sú u ľudí najmenej vyvinuté zo všetkých primátov, a o niekoľko rádov menej výkonné ako v prípade psov. Termín feromón pochádza z gréckeho pherein-nies? a hormon-vzruši? a je Karlsonom a Lurschnerom (1959) definovaný ako „látka vyslaná jedným jednotlivcom meniaca chovanie druhého jednotlivca“. Neexistuje žiadna chemická definícia feromónu - existuje veľké množstvo typov rozličných parametrov a zložení. Feromóny sú vylučované potnými , mazovými a apokrinnými žľazami ľudskej pokožky a to najmä v tvárových, podpažných a anogenitálnych oblastiach ľudského tela. Podpažné vône zodpovedné vo veľkej miere za komunikáciu sexuálneho charakteru sú zo steroidovej formy transformované na výsledný feromón symbiotickými baktériami – u žien Micrococci , u mužov Corynebacteria. Umývanie tieto baktérie neničí a nemá preto vplyv na feromonálnu aktivitu tak isto ako užitie parfúmov ktoré len k už emitovaným vôňam pridá vôňu ďalšiu, holenie však tieto baktérie ničí a po holení teda chílu trvá kým sa obnoví probiotická kultúra zodpovedná za finalnu syntezu jednotlivych feromónov. Na telesné vône má vplyv aj druh potravy – napr. cesnak, cibula, kapusta, špargľa. Feromóny kódujú informáciu o veku, pohlaví, plodnosti – ovulácii, a genetickej identite – v tomto prípade podáva feromón informáciu o sexuálnej kompatibilite jednotlivcov ktorá je založená na čo najvačšej genetickej rozdielnosti komplexu MHC – Major Histocompability Complex zodpovedného za kódovanie imunitného systému. U zvierat majú feromóny mnohé signálne funkcie – u strevlí kóduje jeden feromón vyslaný z poranenej rybky signál „uteč“ a iný signál „schovaj sa“. Mravce feromóny vypúš?ajú na svojej ceste domov aby tak zanechali stopy vedúce ku kúskom jedla. U včiel ovplyvňujú feromóny spoločenské a sexuálne chovanie , pomocou nich včelia královná riadi trúdov a jednotlivé včely tak vďaka feromónom rozpoznávajú domovský včelín. Zaujímavý vplyv feromónov bol spozorovaný u myší ktoré žiju v skupinach po niekoľko samíc s jedným samcom – samice si vzájomne predlžovali ovulačné cykly , naopak dlhotrvajúca prítomnos? samca ich skracovala avšak v prípade príchodu nového samca do skupiny došlo u samičiek k inhibícii tehotenstva – potratu.