referencia z prednasky :: Remember, remember, the velvet November


node:	referencia z prednasky
template:	4
parent:	moje prace
owner:	Prospero
viewed by:
created:	07.06.2004 - 17:22:57

cwbe coordinatez:
548
64919
910935

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	moderated
net:	yes

Medziľudská feromonálna komunikácia
Astrid Jutte z Inštitútu Konrada Lorenza pre evolučný a kognitívny výskum - Rakúsko

Upozornenie: Vzhľadom k faktu že slovenský jazyk nepozná adekvátny preklad slova "smell", je v ďalšom texte toto slovo preložené pojmom „vôňa“ a nie „pach“. Užitý termín bol z možných alternatív zvolený podľa ľubovôle autora prekladu a v rámci textu je významovo neutrálny.

00000548000649190091093500915427

V prípade ľudských feromónov je definícia feromónu rozšírená tak, že zahŕňa nielen zmeny chovania ale i hormonálne a kognitívne zmeny. Pri testovaní účinkov feromónov sa užívajú buď syntetické feromóny, vzorky jednotlivých ľudských sekrétov, alebo tričká nosené niekoľko dní osobami za určitých podmienok – osoba ktorá je zdrojom feromónov sa napr. musí zdržova? v nezafajčenom prostredí poprípade sa sledujú jej stravovacie návyky. Následne sú sledované zmeny chovania u iných osôb – napr. či si sadnú či nesadnú na sedačku postriekanú feromónom – poprípade sú sledované hormonálne zmeny zo vzoriek krvi a slín. Zo sociálnych účinkov boli viacmenej preukázané následovné: ľudia sú schopní z podľa vône rozpozna? pohlavie majitela trička či dokonca to, či je majiteľ trička ich partnerom. Preukázaná je taktiež feromonálna komunikácia medzi matkou a die?a?om – matka vie podľa vône rozpozna? svoje die?a a vice versa. Výskumy McClintock 1971 , Preti 1986) ukazujú že práve feromonálna komunikácia je zodpovedná za synchronizáciu menštruačných cyklov v prípade skupín žien žijúcich v spoločnom prostredí – napr. internáty, väznice atď. Hormón zvaný androstenon produkovaný u mužov symbiotickými baktériami zo steroidu androstenon dokázateľne odpudzuje iných mužov, paradoxne sa však zdá že núti mužov aj viacej spolupracova? – toto bolo dokazované pomocou modelu z teórie hier Tragedy of the commons. Androstenón znižuje u mužov vzájomne znižuje hladinu testosterónu v krvi a taktiež slúži jako „ovulačný radar“, jeho moču-podobná vôňa ženy odpudzuje, ale v prípade ovulácie ich naopak pri?ahuje. Ženy užívajúce antikoncepciu sú adrenostenónom odpudzované. Iný zaujimavý druh feromónov sú tzv. „kopulíny“ – zo slovesa kopulova?. Pre testovacie účely sú extrahované z vaginálnych sekrétov počas rozličných dní menštruačného cyklu – u mužov bolo dokázané zvyšovanie hladiny testosterónu v krvi a pri kontakte s nimi muži považujú prítomné ženy za atraktívnejšie; ženy s predtým menšou či väčšou atraktivitou sa pre mužov ktorí sa dostanú do kontaktu s kopulínmi stávajú približne rovnako atraktívnymi. Všeobecne sa zdá že u žien pozitívne koreluje telesná symetria a príjemnos? ich vône – pekné ženy sa teda mužom zdajú voňavé , neatraktívne ženy nie. U mužov k takejto pozitívnej korelácii nedochádza (Rikovski 1999) , avšak príjemne voňajúci muži sú pre plodné – ovulujúce ženy – atraktívnejší. Pravidelný kontakt s feromónmi z mužského potu skracuje dĺžku menštruačného cyklu a zvyšuje plodnos? ženy. Dotazníky ohľadne vôní osôb ktorým sa umiestnila bavlna do podpazuší osôb ktorým a bol im pustený horrorový alebo romantický film nepreukázali existenciu „feromónu strachu“. Vône osôb ktorým bol však pustený hororový film boli vo všeobecnosti chápané ako „výraznejšie, agresívnejšie a nepríjemnejšie“

00000548000649190091093500910936

Blok 1
U človeka sa vyskytujú dva základné čuchové systémy. Hlavný čuchový systém je zodpovedný za vedomé vnímanie vôní, zväčša enviromentálneho či potravinového charakteru. Tento systém je kódovaný približne 1000 génmi, tj. 1% všetkých génov čo ho činí doposiaľ najkomplexnejšie geneticky kódovaným systémom v ľudskom tele. Každý gén kóduje jeden receptor na čuchovom neuróne, máme teda k dispozícii tisíc typov receptorov na ktoré sa spôsobom „kľúč-zámok“ môže naviaza? jednotlivá molekula. Človek môže rozpozna? 10000-20000 vôní, táto schopnos? rozpozna? viac typov vôní ako pre ne máme receptorov je vysvetlená tým, že rozličná molekula – „klúč“ pasuje do viacerých zámkov – „receptorov“ ktoré sú skrze glomeruli – hippocampus – amygdalu napojené až na mozgovú kôru a kód výslednej – vedome prežitej vône – teda vzniká až na úrovni nervového systému. Druhým čuchovým systémom v ľudskom tele je VNO - Vomeronasálny orgán (objavený Jacobsonom 1811, u ľudí objavený Potiquetom 1891) - napojený priamo na limbický systém a zodpovedný za isté nevedomé druhy chovania sexuálneho či príbuzenského charakteru. Všeobecne sa dá poveda? že vône majú v prípade človeka veľký význam najma pri zapamatávaní si emocionálnych aspektov istej situácie s ktorou sú v pamäti silne asociované.U žien je nižšie limitné pásmo pre vnímanie vôní ako u mužov a toto limitné pásmo u ľudí s postupom času stúpa – s vekom sme schopný rozoznáva? čoraz menej vôní. Neuronálne oblasti na spracovanie vôní sú u ľudí najmenej vyvinuté zo všetkých primátov, a o niekoľko rádov menej výkonné ako v prípade psov. Termín feromón pochádza z gréckeho pherein-nies? a hormon-vzruši? a je Karlsonom a Lurschnerom (1959) definovaný ako „látka vyslaná jedným jednotlivcom meniaca chovanie druhého jednotlivca“. Neexistuje žiadna chemická definícia feromónu - existuje veľké množstvo typov rozličných parametrov a zložení. Feromóny sú vylučované potnými , mazovými a apokrinnými žľazami ľudskej pokožky a to najmä v tvárových, podpažných a anogenitálnych oblastiach ľudského tela. Podpažné vône zodpovedné vo veľkej miere za komunikáciu sexuálneho charakteru sú zo steroidovej formy transformované na výsledný feromón symbiotickými baktériami – u žien Micrococci , u mužov Corynebacteria. Umývanie tieto baktérie neničí a nemá preto vplyv na feromonálnu aktivitu tak isto ako užitie parfúmov ktoré len k už emitovaným vôňam pridá vôňu ďalšiu, holenie však tieto baktérie ničí a po holení teda chílu trvá kým sa obnoví probiotická kultúra zodpovedná za finalnu syntezu jednotlivych feromónov. Na telesné vône má vplyv aj druh potravy – napr. cesnak, cibula, kapusta, špargľa. Feromóny kódujú informáciu o veku, pohlaví, plodnosti – ovulácii, a genetickej identite – v tomto prípade podáva feromón informáciu o sexuálnej kompatibilite jednotlivcov ktorá je založená na čo najvačšej genetickej rozdielnosti komplexu MHC – Major Histocompability Complex zodpovedného za kódovanie imunitného systému. U zvierat majú feromóny mnohé signálne funkcie – u strevlí kóduje jeden feromón vyslaný z poranenej rybky signál „uteč“ a iný signál „schovaj sa“. Mravce feromóny vypúš?ajú na svojej ceste domov aby tak zanechali stopy vedúce ku kúskom jedla. U včiel ovplyvňujú feromóny spoločenské a sexuálne chovanie , pomocou nich včelia královná riadi trúdov a jednotlivé včely tak vďaka feromónom rozpoznávajú domovský včelín. Zaujímavý vplyv feromónov bol spozorovaný u myší ktoré žiju v skupinach po niekoľko samíc s jedným samcom – samice si vzájomne predlžovali ovulačné cykly , naopak dlhotrvajúca prítomnos? samca ich skracovala avšak v prípade príchodu nového samca do skupiny došlo u samičiek k inhibícii tehotenstva – potratu.