1. Nie je OK sa takto rozprávať s dieťaťom
2. Kontext a to čo sa udeje ďalej je takmer rovnako dôležité ako bod 1.

Napríklad ja som mal v živote šťastie, lebo pri výchove našich dvoch detí som mohol čerpať dosť podpory (manželka, starí rodičia) na to, že som mal vždy čas nabrať silu skôr ako by prišiel takýto výbuch smerom k dieťaťu. Nie každý mal deti v ideálnom čase, alebo mal dosť podpory.

Zároveň si viem úplne bez problémov predstaviť situáciu, kedy nakumulovaná únava, frustrácia a stres proste prebublá a prejaví sa podobným spôsobom.

Výchova detí je full time job, pri ktorom ľudia robia fuckupy ako pri všetkom ostatnom. Niektoré deti sú povahou alebo okolnosťami "ľahší" job, niektoré životné okolnosti robia z rodičovstva "lepší" job, lebo sa dá ľahšie zvládať. Iní ľuda sú na ten job proste lepšie pripravení a zvládajú ho ľahšie.

Kontext tej situácie je kľúčový. Ak sa matka správa k dieťaťu takto denne a ani nerozoznáva, že podobný tlak na dieťa je za čiarou, je to zhovadilé a zlé pre deti a nesnaží sa to riešiť, tak proste zlyháva.

Ak mala krízový moment, za pár minút sa uvedomila s dcérou si ideálne sadla, ospravedlnila sa a vysvetlili si situáciu je to pochopiteľné. Deti aj v tomto veku vnímajú s trochou pomoci kontext lepšie, ako aby sme čakali a vedia sa vyrovnať aj s náročnou situáciou.

Bez poznania kontextu proste nevieme.

INB4: NeMaLa maŤ DeCko!!! - hovno vieme o životnej situácii, v ktorej sa rozhodla mať deti a ako sa zmenili jej okolnosti. Možno sa jej rozpadlo partnerstvo, ktoré bolo v čase počatia štastné a spokojné, možno dakto v rodine prišiel o robotu, alebo proste majú len sračkové životné obdobie a možno je to naozaj odpadková ľudská bytosť, čo bola lenivá ísť po kondóm. Pointa je že na základe tejto interakcie naisto nevieme.