Podľa toho v akých kruhoch, možno?

Môj priateľ mal taký moment osvietenia koncom leta, keď mu došlo doslova v jeden moment, že dopiče, ja tieto veci naozaj všetky mám 24/7 a keď poviem, že potrebujem pomocť (psychicky, väčšinou), tak to má reálne opodstatnenie. Bolo to veľmi transformatívne pre neho aj pre mňa a aj jeho pohľad na to, s čím sa prevažne potichu boria iní ľudia sa zmenil.

On sám už mal covid viackrát a medzi jedným a druhým našim covidom sme mali long-covid viac ako 7 mesiacov obaja, ale veľmi sme sa to snažili ignorovať. Teraz po mojom druhom covide (a jeho asi treťom) som tam, kde som bola pol roka dozadu, všetky bežné symptómy zhoršené. On detto, priateľka detto, všetci sme cyklicky v háji. Mám pocit, že väčšinu dní prespím a čo neprespím je hmla. No, mám potrebu si to tu vyliať, evidentne.

Chcem tým povedať, že keď sú s tým konfrontovaní ľudia kvôli reálnym prípadom v svojom okolí, budú sa na to dívať podľa mňa súcitnejšie. Ale povedať "na niečo je ten covid dobrý" sa nedá, samozrejme.