Vždy, keď niekto hovorí o takomto postcovidovom syndróme, tak si hovorím, vitaj v mojom svete.
Teší ma, že sa o tom píše aspoň v súvislosti s covidom, že proste tie neviditeľné "disability" sa vďaka tomu zviditeľňujú.
Už som to aj začala hovoríť takto občas, že "vieš, čo je postcovidový syndróm? hej? tak to ja mám aj bez covidu."
Málokto to vie precítiť.

No a teraz mám k tomu aj po covide druhostupňový záhul, chorá/unavená/odpísaná/absolútne down som už štvrtý týždeň po covide, nijako sa to nezlepšuje, len sa to cyklicky točí dokola.

Zhŕňam: hovorme o postcovidovom syndróme a možno budeme ako spoločnosť tolerantnejší k tomuto typu inakosti.