No, ak by ten post nebol napísaný voči tebe agresívne, tak by práve tou poslednou vetou všetko dobre vypointoval - decko proste nemôžeš spacifikovať rovnako ako psa. Teda, môžeš, ak si Fritzl alebo tak, ale kým u psa je fyzické disciplinovanie (sadni, ľahni, ostaň) OK až žiadúce, u decka môžeš takýmto prístupom a večným prioritizovaním okolia (čo si o nás ľudia pomyslia, seď tu, aj keď odpadávaš, ale toto upraceme...) spôsobiť dosť ujmu na psychike. Nepovažujem za vkusné porovnávať emocionálne rozpoloženie pes vs.dieťa, o tom sa určite nebavme, každý vzťah je jedinečný a láska je láska, no tu je neporovnateľné hlavne to, že proste decko v krízovej situácii až tak efektívne "neupraceš" - ani nemôžeš, ani nesmieš, ak nie si psychopat (a nevychovávaš ďalšieho).