A dala by sa tá historka povedať aj bez toho podprahového kopania do tej matky? Vieš si predstaviť, že fakt nemohla? Že práve mala v robote niečo, na čo sa chystala rok, moderovala živý vstup na medzinárodnej konferencii, operovala bypass, hasila požiar, sedela v pokladni v Kauflande (kde nie je bežné sa ísť podľa ľubovôle ani vyčúrať, nieto uprostred dňa odísť), alebo sprevádzala svoju matku na chemoterapii? Ja zas neviem pochopiť také to nastavenie, že matka má byť vždy ako superman pripravená priletieť do dvoch sekúnd, keď si decko v škôlke prdne. Áno, deti občas soplia, chrchlú, vracajú, shit happens, všetci to prežijú. A že bolo zjavne choré ráno, to je tvoja fabulácia? Lebo obzvlášť pri grcačkách je to niekedy z minúty na minútu. A neboj, svoje som si pri deťoch odsedela a z práce sa nabehala, len proste u nás je to v týchto nárokoch na matky, ktoré v očiach spoločnosti nemajú nárok na žiadnu inú dôležitú prácu, úplný extrém. To akože matky akurát tak niekde varia kávu a zakladajú dokumenty, a sú v práci kedykoľvek nahraditeľné, hej? Keby hrozne dôležitému ockovi-kravaťákovi niekto volal, keď práve prezentuje predstavenstvu výročnú správu, tak by asi každý mal pochopenie, že práve nemôže, však?