Pripomeniem, že kedysi neboli mobily a ak sa dieťaťu niečo v škole stalo, tak to MUSELI riešiť učitelia.

Ja som si v škole zlomila prst a normálne som odsedela celý zvyšok vyučovania a potom pekne išla domov, počkala, kým prišiel nejaký rodič z práce a ukázala, že aha, prst, fialový, robte niečo.

Mám kolegu, čo chodí do práce z Nových Zámkov do Pezinka. Keby mu zo Zámkov zavolali, že dôjdite si do školy pre dieťa, grcia, tak im povie, jasné, za hodinu a pol som tam, pohoda, niečo s ním zatiaľ spravte. Aj keby sa na celú robotu mohol v tom momente vykašlať. Proste nedá sa tváriť, že človek môže inštantne vyzdvihnúť dieťa kedykoľvek.

neviem, preco sa tieto diskusie vzdy zvrhnu na argumentaciu uplnymi extremami.

podla mna je ocividna hlupost cakat kym je dieta uplne bezpriznakove (nech to znamena cokolvek), potom su tie deti fakt viac doma ako v skolke / skole. kazdy obcas kycha, kasle, ma sople a to neznamena ze je "chory" a ze sa bude hermeticky izolovat.

tak isto je hlupost poslat do skolky ocividne chore dieta, ktore sa neciti dobre. lebo to je pre mna hlavne kriterium. ano, su ludia co daju rano dietatu s teplotou nejake analgetikum a sup do skolky. o tom sa nemusime bavit. ale urcite sam vies ako je to rano a ake tazke rozhodovanie to je. dieta vstane ze "boli ma brusko", teplotu nema, naranajkuje sa a potom povie ze uz mu je lepsie. a mas na cele rozhodovanie ca. 10 minut. a robis aspon 45 minut od skolky a tiez nemozes odskocit okamzite ked zavolaju takze reakcny cas je ca. hodina a pol.

tiez nechapem, ako to na tom slovensko viete prezit s tymito pravidlami a popritom vybavovackami PN-niek, OCR-riek a picovin. ja mam na chore dieta narok byt doma ako keby som bol chory ja. do troch dni ziadne potvrdenie, potom papier od lekara. ziadny explicitny limit za rok. samozrejme sa caka ze to nebudem zneuzivat a ze sa budem striedat s manzelkou a doma mozem este aj co-to porobit ale viac-menej v pohode.

A dala by sa tá historka povedať aj bez toho podprahového kopania do tej matky? Vieš si predstaviť, že fakt nemohla? Že práve mala v robote niečo, na čo sa chystala rok, moderovala živý vstup na medzinárodnej konferencii, operovala bypass, hasila požiar, sedela v pokladni v Kauflande (kde nie je bežné sa ísť podľa ľubovôle ani vyčúrať, nieto uprostred dňa odísť), alebo sprevádzala svoju matku na chemoterapii? Ja zas neviem pochopiť také to nastavenie, že matka má byť vždy ako superman pripravená priletieť do dvoch sekúnd, keď si decko v škôlke prdne. Áno, deti občas soplia, chrchlú, vracajú, shit happens, všetci to prežijú. A že bolo zjavne choré ráno, to je tvoja fabulácia? Lebo obzvlášť pri grcačkách je to niekedy z minúty na minútu. A neboj, svoje som si pri deťoch odsedela a z práce sa nabehala, len proste u nás je to v týchto nárokoch na matky, ktoré v očiach spoločnosti nemajú nárok na žiadnu inú dôležitú prácu, úplný extrém. To akože matky akurát tak niekde varia kávu a zakladajú dokumenty, a sú v práci kedykoľvek nahraditeľné, hej? Keby hrozne dôležitému ockovi-kravaťákovi niekto volal, keď práve prezentuje predstavenstvu výročnú správu, tak by asi každý mal pochopenie, že práve nemôže, však?