Šli sme po prvom dni v škôlke s deťmi do cukrárne.
Na priechode pre chodcov, kúsok od škôlky, na Račianskej pred Urban residence, nás všetkých troch takmer zrazilo auto.
Na vine bol šofér, ktorý vo veľkej rýchlosti narazil do auta, ktoré mi zastavilo na priechode.
Keď som sa trochu vyrevala, deti napráskali zákuskami, tak som išla ku policajtom, aby som vypovedala.
Policajt ma nielen obvinil z toho, že som nehodu zavinila (prirovnal chodcov ku ovciam a uviedol, že 50% dopravných nehôd v meste je vina peších), ale mi aj hrubo odmietol možnosť vypovedať a odporučil mi
so smiechom, nech sa obrátim na nadriadených kvôli disciplinárnemu stíhaniu.
Ak by som vtedy nedržala obe deti za ruku, určite by sme to prežili.
Dokonca možno by sa nám ani nič vážne nestalo. Len by nás zrazilo auto, do ktorého
zozadu nabúral rýchlo idúci Bolt šofér s mobilom v ruke.
Aj tak som ale veľmi dlho rozdýchavala
tento zážitok a doteraz som nebola schopná riešiť toho chudáka policajta.
Rovno oproti má NAKA kameru, na vedľajšom priechode zrazilo susedkinho 6ročného syna (zrazil ho priamo policajt), tiež mali dobrý záznam.

Po roku mi už je trochu lepšie, no stále držím deti možno príliš silno, keď sa blížime ku priechodom.
A spomenula som si na toho policajta, keď som čítala tento článok.
Ako sa treba pozrieť doprava a doľava a doprava (check).
Ako treba počkať, kým sa nepribližuje dopravný prostriedok (skúste to na Račianskej!).
Ako si je treba byť vedomý toho, že ulice sú pre autá a deti v meste patria na gauč a prinajhoršom na oplotené ihrisko.
Ženy po zotmení doma.
Toto nie je mesto, v ktorom chceme žiť. Nikto.
Netreba mať dva tituly, partnera z Dánska a stáž v UN na to, aby chcel človek slušné mesto, kde sa nemusí báť o život (svojich) detí.
https://www.facebook.com/sandra.stasselova/posts/pfbid034jjA6KYhp1davPe29wuVwZWbTxvWFFBA7L6eTC1XocPHuhJWrXhLMzGowfobECmUl