som za! otazkou ale je, akym sposobom a za akym ucelom sa do toho pustit.
Neviem, ci je vlastne potreba mat este jeden extra priestor, vzhladom na to, ze sa to aktualne deje organicky na roznych miestach. Ak sa pokusime to koncentrovat sem (alebo inam), je iste riziko, ze sa z toho strati ta aliveness a to, ze je to aktualne nejak komunitne zive. Je to vlastne take riziko privatizacie tej potreby zdielania.
Zaroven som premyslala nad tym, co by mohlo byt pridanou hodnotou - ci chceme trebars mat aj priestor v ktorm sa stretneme k zivemu rozhovoru, alebo vobec budeme spolu este o uroven inac
No a v neposlednej rade mi toto forum prislo zaujimave tym, ze ponukalo zdroje a nieco, co prave mozno zazitky, pocity alebo jednoducho to, co sa nam deje umoznovalo lepsie uchopovat prostrednictvom ponukania nejakeho slovnika a vobec sposobu ako o nich hovorit a ako ich pomenovavat. V suvislosti s tym mne aktualne bezia hlavou dve veci, ktore sa ma bezprostredne dotykaju a hybu mnou:

Jedna je nejaka kriticka reflexia tej aktualnej vlny solidarity - nie v zmysle kritiky toho, ze je, ale skor v zmysle uvedomovania si, ako je zakotvena a nadalej upevnuje nejake nase vnimanie toho kto je in/group a kto je out/group. Velmi v tomto myslim na kopec paralelne prebiehajuceho utrpenia na roznych miestach sveta a na to, do akej miery citim zodpovednost a potrebu apelovat na solidaritu aj s nimi. V suvislosti s tym som tiez premyslala nad compassion fatigue a nad tym, ako to urobit, aby sme boli schopni byt v tej solidarite sustainable. Hladam k tomu nejake zdroje a pripravujem sa na to, ze ak ponukam dobrovolnicku terapeuticku podporu, tak sa jedna o long term thing - mimo ine je to vec ktoru robim uz roky v roznych kontextoch a neviem ako nalozit s aktualnou krizou a ako zvolit mieru mojho zapojenia.

No a druhy bod s tym prvym priamo suvisi v tom zmysle, ze v poslednych dnoch komunikujem s "klient/kami" z ruska a sledujem aj situaciu znamych, ktori zatial este neopustili krajinu a premyslam nad tym, kde je priestor pre solidaritu a podporu tychto ludi. V aktualnom nastaveni, kedy aj platforma cez ktoru pracujem operuje s terminom #therapyforukraine a dostupnost sluzby centruje okolo ukrajinskej narodnosti, mi pride, ze vlastne stracame nieco velmi cenne a dolezite - schopnost mysliet vo vztahoch, humanizovat a udrziavat aspon nejaku mieru otvorenosti a rozvaznosti. Neviem uplne presne ako pre to este najst slovnik, ale viedlo ma to v poslednych dnoch ku snahe najst zdroje ku teme viny, hanby a perpetration induced trauma. To su temy ktore su v niecom uz aktualne - u ludi s ruskou narodnostou, ktori ziju inde ako v rusku, ale mozno budu aktualne neskor. No a tiez to pre mna suvisi s otazkou ako je vlastne mozne podporit aj aktivizmus v rusku, snahu ludi, ktori vlastne robia hrozne dolezitu a nebezpecnu pracu a aktualne su vlastne tiez v hroznej situacii.

Tak, som tu vyplula nejakych par svojich aktualnych dojmov. Budem rada za reakciu, napady, alebo vlastne aj za insight do toho co sa deje vo Vas