emocna vybava :: Remember, remember, the velvet November


node:	emocna vybava
template:	4
parent:	Klub Rodicov Kyberie
owner:	chocolat
viewed by:
created:	02.03.2022 - 09:38:59

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8955256

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

v nedelu som mala take precitnutie
mame zomiera otec, sice sa po skoro 50r zacali bavit az posledne tri-styri, boli sm eho pozriet v domove a ked som vylozila mamu doma, tak sa mi rozplakala.
vecer mi pise, ze 'prepac za emocie'

akoze, dufam, ze do 2 generacii sa nam podari znormalizovat emocie a nie ze sa tu ospravedlnujeme za plac pri umierajucom rodicovi, nech bol akokolvek na chuja.
a to teda emocny guru nie som. idem si viac uvedomovat, ako to riesim s dcerou

000001010006353900063556011220920895525608955523

to je stara skola. emocie su znak slabosti a nepatri sa ukazovat na verejnosti
muzi neplacu. nepriznat si chybu. byt stroj a podobne. good idea slovakia

00000101000635390006355601122092089552560895552308955751

neformuloval by som to takto pausalne. niektore emocie sa skutocne nepatri ukazovat na verejnosti, potom ostanu tie "dobre" emocie, ktore ukazovat "mozeme" a dame im spolocensky akceptovatelnu formu. v podstate sa nikdy nevyhneme tomu, ze nase ego sa snazi udrzat emocie pod kontrolou. sympaticki spontanni ludia v skutocnosti prejavuju navonok emocie, ktore su predovsetkym "spravne".
mozno to podstatne su skor faktory, ako napriklad schopnost doverovat, subjektivny pocit kam patrime, alebo aj fyzicka kondicia, ta potom urcuje, ktore emocie si dovolime prejavit. ked trenujes ako byt v niektorych situaciach spontanny, v zasade trenujes predovsetkym to, ako sa nebat.

00000101000635390006355601122092089552560895552308955743

viem
nielen muzi
vnimam to, snazim sa ist inou cestou. ale tato realita ma nejak zasiahla, asi aj v kontexte poslednych dni

000001010006353900063556011220920895525608955377

je to vidno aj tu na kybci. len za posledne dni tak na mna reagovali, feedback neviem ci presiel a len sa prisli dalsi "brachovia" tlapkat po pleci. emocie su prejav slabosti a iracionality a si worthless ked ich mas. vzdy ked som v kontakte s muzmi z inych narodov vzdy som paf z toho ako sa vedia vyjadrit a prejavit a nie je tam ta uzkoprsa nohomo pozicka na ochranu maskulinity od skaredych emocii

00000101000635390006355601122092089552560895537708955427

ono je to tak rovnako u zien
(slovenky ktore poznam su oproti zahranicnym stroje a teda aj ja som i ked nerad)

0000010100063539000635560112209208955256089553770895542708955446

je to mozne,, nemam prehlad .)

0000010100063539000635560112209208955256089553770895542708955433

ach toto externalizovanie a generalizovanie
aj tak ani neviete co je to prava germanska laska

00000101000635390006355601122092089552560895537708955383

postupne to dame
budem v to verit

000001010006353900063556011220920895525608955351

mňa vychovali bez emócií, stále sa cítim ako taká chodiaca chladnička a empatiu si musím vytvárať na základe racionality, čo dáva zabrať.

Vidím to na deťoch vonku na ihrisku, v škôlkach - hneď ich rodičia tlmia, nech sú ticho, nech sa neprejavujú, neplačú a nekričia. Pritom ich oni len objavujú a sú pre nich obrovské. Začal som moje deti aj inak vnímať, nech sa len vyjadrujú a vylievajú .) Vytvoriť im taký pocit, že sa za ne hanbiť nemusia

000001010006353900063556011220920895525608955278

mozes ich aj u mamy akceptovat v takej forme, v akej su, aj s tym pre teba absurdnym prepac
ved nech sa kludne ospravedlnuje, dolezite je, ze ty ich vidis
netreba prerabat sposob, ako davame emocie najavo, ked mame doveru, ze su vypocute, samo sa to spravi
prepac, ze ti to tu takto sprosto vsetecne pisem a asi som to fakt nemal
s rodicmi su to obcas tazke questy, pisem to pre pripad, ze niekedy sa chceme vyhnut nejakemu spravaniu, tak sa snazime zdanlivo o opak, ale pritom len podvedome kopirujeme, cely ten protipol, o ktory sa urputne snazime je definovany tym, voci comu sa snazime vymedzit

00000101000635390006355601122092089552560895527808955284

viem viem, vo vela veciach hladam rovnovahu.
s mamou sme si to vysvetlili, z mojej strany iba, ze sa naozaj netreba ospravedlnovat.
v kombinacii s vnutornymi napatim z covidu, vojny ma len strasne zabolelo, ze generacie si nesieme a dedime vybavu, akoby emocie boli nieco tak sukromne, ze to nema kto vidiet.
a to pisem, ako clovek, ktory si stres uklada a raz za rok-dva vybuchne do nekontrolovatelneho placu, s ktorym sa samozrejme uchylim niekam do kuta.

0000010100063539000635560112209208955256089552780895528408955291

pozri na to z druhej strany, ani ty asi nechces, aby ta tvoje dieta videlo plakat
nie je to preto, lebo sa hanbis, ale preto, lebo ju lubis a nechces aby sa zbytocne bala, a tak to ostane navzdy
(potom je mozno otazka, ci potrebujeme mat veci pod kontrolou aj v situaciach, na ktorych nezalezi az tolko, ako na osude nasich deti, tazko povedat)

000001010006353900063556011220920895525608955278089552840895529108974107

Deti su mimoriadne naladene na svojich rodicov, takze je mala sanca, ze by rodic pred dietatom nejaky vacsi problem naozaj utajil. Podla mna je OK pred dietatom aj plakat, ked sa to primerane veku vysvetli - som smutny, lebo sa stalo to a to. Dieta sa z toho uci okrem ineho to, ze je v poriadku ak aj ono prejavuje svoje emocie a komunikuje o nich. Ozaj zly scenar je, ked dieta citi, ze je problem, ale nie je komunikovany, tak si predstavi, ze ono za to moze a pripadne sa zacne citit zodpovedne za rozveselovanie rodicov.