Jak som ti hovorila uz davnejsie, nemam imho v com byt inspiracia, kedze syn si to neziada a nikdy neziadal. On je celkovo taka povaha, ze malokedy o nieco ziada a vie sa uspokojit a najst v tom, co ma k dispozicii. Proste sme len mali stastie, ak by mal napr. moju povahu, tak by som uz asi bola na terapii :)

Plus muz, ako soc antropolog so studiami zurnalizmu, je uz nejaky ten cas zaryto proti socmed ako rakovine spolocnosti (sam uz davnejsie radikalne zredukoval vlastnu presence). Cize ak by bolo len na nom, tak ziadne socmedia az do 18tky ;)