V októbri ste mi povedali, že pol milióna až 700-tisíc ľudí na Slovensku sa môže ľahko nakaziť covidom, lebo sa s ním nikdy nestretli a nie sú zaočkovaní. Zo štúdie, ktorej ste boli súčasťou, ale vyšlo, že ich je až milión. Sme teda na tom horšie, ako ste čakali?

To je komplikovaná otázka, lebo imunita sa časom u ľudí aj stráca. Zhruba pol roka po infekcii protilátky klesnú pod úroveň, ktorú už dokážeme zistiť.

Čiže nepracujeme len s počtom ľudí, ktorí nám do štatistík pribudnú, lebo sa infikujú, ale zároveň ubúdajú ľudia, ktorí strácajú protilátky.

Popravde, prvý odhad hovoriaci o 700-tisíc ľuďoch zo septembra bol podcenený, bol založený len na veľmi hrubých dátach šírenia medzi deťmi v školách. Správny odhad v danom momente mal byť, že sme mali vtedy na Slovensku niečo vyše milióna ľudí, ktorí sa mohli ľahko infikovať delta variantom vírusu.

Teraz ich je podľa mojich odhadov od 800- do 900-tisíc. Nie všetci z nich boli
schopní infikovať sa delta variantom od svojich kontaktov. Avšak omikron ich infikovať už môže, je infekčnejší.

Je to o niečo menej, ako vyrátal Matej Mišík (riaditeľ Inštitútu zdravotníckych analýz, pozn. red.), ktorý hovorí o milióne ľudí bez protilátok. Jeho výpočet je správny, ale ja už zohľadňujem napríklad aj to, že od zberu dát už uplynul nejaký čas.

Čiže máme na Slovensku ešte 800- až 900-tisíc ľudí, ktorí sa s istotou infikujú omikronom, lebo nie sú vôbec chránení?

Ešte horšie. Ide o skupinu ľudí, ktorá má šancu v tejto vlne dostať sa až do nemocníc. Je to tá skupina ľudí, ktorá bude primárne určovať záťaž nášho zdravotníckeho systému.

Omikronom sa totiž infikuje veľká časť populácie, môže to byť na Slovensku niekoľko miliónov ľudí. Otázkou však už nie je infekcia, ale to, koľko ľudí sa infikuje a má porovnateľnú šancu byť hospitalizovaný ako doteraz.

Aj ľudia s dvoma dávkami či s troma dávkami vakcíny sa znova infikujú, ale v nemocnici budú končiť veľmi zriedkavo.

Vieme povedať, koľko z 900-tisíc ľudí je rizikových, lebo majú nad 60 rokov?

V prepočte máme dnes odhadom ešte 160- až 180-tisíc ľudí z doteraz 380-tisíc nezaočkovaných seniorov nad 60 rokov, ktorí sú najviac ohrození. Tí nie sú zaočkovaní ani jednou dávkou a navyše nemajú protilátky.

Čo to pre nás znamená pri novom variante omikron?

Treba si uvedomiť, že táto skupina ľudí, to sú rizikoví ľudia s hrozbou vážneho priebehu choroby.

Nehrozí im iba hospitalizácia, ale môžu skončiť aj na pľúcnej ventilácii.

Keby sa vážny priebeh ochorenia týkal hoci iba jedného percenta z nich, tak to je 1600 až 1800 ľudí.

To zodpovedá tomu, čo sme videli zhruba v delta vlne počas jej stúpania k vrcholu na konci novembra.

Vlna omikronu z hľadiska celkového počtu hospitalizácií zrejme nie je väčším rizikom ako delta. Naopak, delta bola dvakrát väčšou hrozbou.

Problém však je, že delte trvalo tri mesiace, kým vlna rástla a možno by klesala ďalšie dva mesiace, ak by ju nevytlačil omikron.

Pri omikrone sa síce neočakáva, že spôsobí dlhodobé problémy, ale v nemocniciach čakáme krátkodobé, ale nárazové problémy.

Nemusíme sa báť, že by dokopy bolo viac občanov hospitalizovaných ako pri delte, ale môže ich byť viac naraz.

Čiže bude opäť problém dostať sa na plánované operácie?

Problém pri omikrone je ten, že sa infikujú aj zaočkovaní. A jednou zo zaočkovaných skupín sú aj lekári. Takže je tu riziko, že naraz s pacientmi sa infikujú aj oni. Nemusia vypadnúť naraz, ale predstavme si, že ich vypadne v jednej chvíli desať percent, čo sa stalo nedávno aj v Londýne.

Takýto podiel lekárov znamená výpadok postelí v nemocnici, ktoré by títo zdravotníci obslúžili. Paradoxné je, že to nebude problém primárne pre covidové oddelenia, lebo lekári s covidom sa môžu starať o covidových pacientoch.

Vďaka očkovaniu zdravotníci nebudú mať vážny priebeh, väčšina bude mať povedzme bolesť hlavy. Problém nastane pre zvyšok zdravotníctva, pre bielu medicínu. Nikto nechce, aby ho operoval chirurg s covidom.

Zo štúdie vyplynulo, že z ľudí, ktorí nikdy nemali pozitívny test na covid, je až 82 percent takých, ktorí nemajú vôbec protilátky. Zvyklo sa hovoriť, že na Slovensku môže byť masa ľudí, ktorí síce nevedia, že prekonali covid, ale môžu mať protilátky. Čiže toto neplatí?

Práve preto sme aj robili túto štúdiu. Existovali tu chýry a domnienky o tom, že ak u nás dohromady pozitívne otestovali státisíce ľudí, infikovaných potom v skutočnosti musia byť milióny.

Že tu máme veľa ľudí, ktorí sa infikovali, ale nemajú to potvrdené testom, no mali príznaky a oni vedia, že covid prekonali.

Bol tu taký naratív, že už musíme byť premorení a chránení. Veď prvá vlna v strednej Európe nebola výrazná, tak musíme byť nejako chránení.

Po druhej vlne sme si vraveli, že sme boli v počte úmrtí na počet obyvateľov najhorší na svete, tak určite sme totálne premorení a už nám nič nehrozí. Prišla delta vlna a opäť sme boli prví na svete. Slovensko počas pandémie čakalo vždy na zázrak a teraz sa ukazuje, že ten nebude.

Táto štúdia ukazuje sa, že z tých, ktorí v princípe nikdy nemali pozitívny test, majú takmer všetci nulové protilátky. Čiže to nebol nejaký zázrak, že ich systém nenašiel. Systém v princípe napokon našiel väčšinu infikovaných.

Takže stále je na Slovensku pomerne veľká časť ľudí nedotknutá covidom alebo už mnohí ochranu časom stratili. Je pravdepodobné, že týchto ľudí by chytila delta, ak by jej vlna pokračovala, teraz sa namiesto toho infikujú omikronom.

Štúdia ukázala, že v Bratislave nemalo protilátky až 74 percent nezaočkovaných ľudí. V Čadci ich bola iba necelá polovica. Prečo tak veľa neočkovaných v Bratislave nemá protilátky?

V Čadci odoberanie vzoriek prebiehalo neskôr – na vrchole delta vlny. Čiže, keď tam robili prolilátkový prieskum, v okrese už bola polovica ľudí z nezaočkovaných infikovaná.

Pri Bratislave si treba uvedomiť, že 700 z 900 vzoriek tu odobrali začiatkom novembra, čiže takmer mesiac pred vrcholom vlny.

Čiže reálne je teraz v Bratislave viac nezaočkovaných ľudí s ochranou proti covidu?

Určite áno. Zrejme by to nebol obrovský posun, ale povedzme o desať percent. Treba však povedať aj to, že v Bratislave sú ľudia viac izolovaní, a teda viac sa ich mohlo ochoreniu vyhnúť. Ľudia tu majú viac možností pracovať z domu, do práce veľa ľudí cestuje autom alebo dochádza iba peši.

Ďalší dôvod, prečo tu vychádza väčší podiel nezaočkovaných bez protilátok, môže byť aj ten, že obyvatelia Bratislavy mali infekcie už dávnejšie a protilátky už jednoducho stratili.

V Lučenci zas vyšlo, že je tu chránených najmenej ľudí spomedzi pozorovaných okresov. Ak zrátame zaočkovaných ľudí a nezaočkovaných s protilátkami, vychádza nám, že je tu chránených 61 percent ľudí. Čiže v okrese Lučenec môžeme očakávať v nemocniciach problémy?

Problémy očakávame v princípe všade. Ale áno, zo sledovaných okresov môžeme očakávať, že najväčší dopyt v nemocniciach bude práve v Lučenci. Vnímam tento okres ako najviac ohrozený.

Väčší problém však má Lučenec aj s tým, že má malo zaočkovaných ľudí nad 60 rokov. Zdá sa, že sa ich doteraz darilo chrániť, ale pri omikrone sa to už zrejme nepodarí.

Existujú ľudia, ktorí síce neprekonali ochorenie, no majú vysokú hladinu protilátok? Istého času šéf SaS Richard Sulík hovoril, že možno patrí k ľuďom, ktorí sa nemôžu covidom infikovať.

To nevieme povedať. Nevieme totiž, či ľudia, ktorí boli súčasťou štúdie naozaj neprekonali ochorenie, ako to deklarovali. Vieme iba, či mali pozitívny test. Na takú štúdiu, ako spomínate, by ste potrebovali človeka dlhodobo testovať každý deň.

Ale omikron nám môže ukázať, či takí ľudia sú. Ak niekto nebol zaočkovaný a neinfikuje sa, to bude taký menší zázrak.

Štúdia ukázala, že viac ako polovica neočkovaných protilátky nemá. Čiže jediné riešenie je pre nich očkovanie?

Áno. Keď človeku vyšlo, že nemá protilátky a nebol zaočkovaný, tak by si mal zajtra zháňať miesto v očkovacom centre. Toto by pre ľudí mal byť jednoznačný signál, že nie sú chránení. S malou pravdepodobnosťou môžu mať bunkovú imunitu bez protilátok a možno bude aj dostatočná, ale šanca je veľmi nízka.

Aj štúdie ukazujú, že prekonanie ochorenia v kombinácii s očkovaním, teda hybridná imunita, chráni ľudí najviac. Preto odporúčam očkovanie aj tým s vyššou hladinou protilátok, teraz je naozaj dobrý čas sa pred vlnou omikronu zaočkovať.

Štúdia sa mala robiť v septembri, nakoniec sa robila až v novembri. Hladina protilátok, ktorú ste sledovali, sa navyše časom mení, máme tu nový variant omikron. Na čo nám je teda taká štúdia dobrá a na čo ju použijeme?

Všetky dáta, ktoré sme mali doteraz, nám dávali o pandémii iba čiastočný obraz. Protilátková štúdia dáva lepší pohľad na to, čo sa stalo v minulosti a vďaka nej lepšie porozumieme epidemiologickej situácii.

Správny manažment krajiny by mal byť taký, že by sme sa mali pozrieť na to, aké opatrenia sme robili, čo sme dosiahli a podľa toho by sme náš postup pravidelne vyhodnocovali. Vďaka tomu by sme mohli postupovať v budúcnosti lepšie. Ale na Slovensku sa minulé kroky málokedy vyhodnocujú.

Má ale štúdia význam, ak je jednorazová? Nemala by sa opakovať?

Má obrovský význam. Vďaka nej vieme, na čom teraz približne sme.

Môžeme usudzovať, aké rozpätie budú mať vlny, ktoré prídu, napríklad aj s omikronom. Vieme dať lepší odhad toho, čo nás čaká – napríklad pri počte ľudí, ktorých môže čakať hospitalizácia s ťažkým priebehom. Nebude to presné na stovky, ale vieme urobiť celkom dobrý odhad.

Ideálne by, samozrejme, bolo, keby sme mohli robiť pravidelné štúdie ako vo Veľkej Británii. U nás sa o tom uvažovalo už v lete 2020, ale hoci sa o tom diskutovalo a bola k tomu aj pracovná skupina, zrealizovalo sa to až teraz.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22808545/protilatky-ockovanie-covid-studia-koronavirus-slovensko.html