Mesto, ktoré dalo svetu skupinu Lunetic a najviac hráčov v NHL v prepočte na obyvateľa. Nachádza sa pod Krušnými horami a okrem turistiky (a hokeja) príliš veľa dôvodov na návštevu neponúka. Výrazne ho ovplyvnil chemický a petrochemický priemysel, ktorý sa odzrkadlil na kvalite vzduchu, ale tiež na dvoch obytných projektoch s prívlastkom naj:

Hermann Göring Stadt
Pod týmto názvom malo fungovať samostatné mesto, ktoré začali nacisti stavať v 40. rokoch kúsok za Litvínovom. Zároveň malo ísť o vzorové nacistické mesto, podľa ktorého sa mali stavať aj ostatné. Názov Hermann Göring Stadt sa však nakoniec nikdy nazačal používať. Projekt sa prepojil s Litvínovom a stal sa mestskou štvrťou, ktorá dostala názov Osada (Siedlung).

Prečo si nacisti vybrali pre výstavbu práve Litvínov? Chemické závody v neďalekom Záluží spadali počas vojny pod najväčší ríšsky koncern Reichswerke Hermann Göring. Od roku 1942 sa tu z hnedého uhlia vyrábal syntetický benzín. Výroba sa rozšírila a bolo treba niekde ubytovať zamestnancov koncernu. Nemci zapriahli vojnových zajatcov a začali s výstavbou. Stavali sa hlavne byty trojizbové, ale v niektorých domoch sú dokonca byty 5+1 a 6+1. Každý dom má aj svoj protiletecký kryt. Vo výsledku je Osada najväčšia obytná zóna postavená za 2. svetovej vojny v Nemeckej ríši.

Dnes je Osada najvyhľadávanejšou lokalitou na bývanie v Litvínove. Pred domami vznikajú predzáhradky, vo vnútroblokoch je ticho a čisto. Dobré je tiež spojenie s mestom; konečnú tú má električka, ktorá ide až do Mostu.
Pikoška na záver. Nedávno bol v Osade na predaj byt, ktorý bol údajne postavený pre Hitlera, keby sa náhodou rozhodol navštíviť Litvínov. Byt predával dobre známy Litvínovčan a vášnivý zberateľ klystírov.










Koldům
Len kúsok od Osady a o pár rokov neskôr sa začal v Litvínove stavať nový obytný projekt. Tentokrát bol jeho charakter ľavicový. Kolektívny dům alebo Koldům bol vybudovaný na myšlienke kolektivizmu - Dát lidem dobré bydlení a zbavit ženy domácí práce. Malo byť v ňom sústredené všetko vybavenie, ktoré socialistický človek potreboval k životu.

Obyvateľmi Koldům-u mali byť podobne ako pri Osade zamestnanci chemického závodu v Záluží. Ten sa už v tomto čase volal Stalinovy závody alebo "Staliňák". S výstavbou sa začalo v roku 1948 pričom v dvoch 13-poschodových krídlach boli postavené byty a do strednej 7-poschodovej budovy bola sústredená občianska vybavenosť - jasle, škôlka, práčovňa, chladnička (...).

Byty boli postavené v dispozíciách 3+1, 2+1 a garsónka. Kuchyne v bytoch mali maximálny rozmer 3,94 m2. Nepočítalo sa s tým, že sa v nich bude variť, na to v Koldůme mala slúžiť spoločná jedáleň. Rovnako spoločná bola chladnička s uzamykateľnými schránkami. Byty mali tiež skrinku pre prádelnú službu a skrinku na nákupy. Stačilo napísať zoznam a nákup bol do nej doručený. Suma z nákupu bola strhnutá z platu. Celkovo bolo postavených 352 bytov pre 1400 zamestnancov a Koldům sa stal najväčším kolektívnym domom v Československu.

Idea kolektívneho bývania sa s úspechom nestretla. Koldům je dnes budova s množstvom bytov. Fungujú tu potraviny, krčma a hotel - najlacnejšie ubytovanie v Litvínove. Vstupy k bytom sú zabezpečené zámkom, pobočku tu má aj mestská polícia. Správcom je pán Drexler, ktorý je zároveň disco DJ a ako dieťa organizoval na chodbách v Koldůme beh na 50 metrov.







Okrem toho je Litvinov taký, že panelák hneď za námestím a mierny skanzen socializmu. Zaujímavosťou je ale električková trať, ktorá vedie medzi mestami Litvínov - Most. Jej vznik bol ovplyvnený, ako inak, ťažbou. Momentálne je v rekonštrukcii a električky v Litínove nejazdia. Dá sa ale zviezť z Mostu po zastávku Petrochemie, ktorú doteraz volajú Staliňák, ako som sa od miestnej pani dozvedel. Zastávok s podobným názvom je ale na tejto trase viacero (Důl Julius IV, sídliště ČD, Doly Hlubina) a tomu zodpovedá aj ich okolie. Potrubia, horiace komíny a prekládkové stanice, ktoré vznikli na mieste zaniknutej obce Záluží. Nj, Mostecko.