Ľudská kreativita nemá hraníc a tak druh Hommo sapiens bojoval proti chorobám šarlatánatvami od vymyslu sveta, napríklad motlitbou,obetami, ťažkými kovmi, škrtením sliepky.
Lenže od konca 18.storočia,po objave očkovania a ešte viac o prijatí teórie o bakteriálnompôvide chorôb v 19.storočí, sa začala obracať karta....
Umývanie rúk, pôrodníctvo, ochrana proti komárom, ochrana pitnej vody chlórovaním, zachránila miliony životov...
Častým zdrojom nákazy boli v tej dobe aj lekári, pretože pobehovali medzi pitevňou a operačnou sálou v čienych oblekoch na ktorých bola zaschnutá krv a hnis. Zranených pacientov operovali neumytými rukami a šili ich stehmi,čo si navliekali do gombíkových dierok na plášti, kým ich Ignaz Semmelweis a Joseph Lister neprinútili sterilizovať si ruky. Až po objavení antiseptík, anestézie a transfúzie krvi začali chirurgovia liečiť, nie mrzačiť. Antibiotiká, antioxíny a nespočetné množstvo medicínskych vymožeností zasadili ďalší úder morovým ranám....
A pomysleli ste v poslednom čase na Karla Landsteinera? Objavom krvnych skupin zachranil miliardu životov.
A čo taky Maurice Hilleman, vynašiel osem vakcín a zachranil 129 miliónov životov. Gaston Ramon a vakcína proti záškrtu a tetanu a 60 miliônov životov. Grace Eldering a Pearl Kendrck vakcina proti čiernemu kašlu a 14 milionov zachránených životov.

Vedci a veda však zostavaju mimo pozornosti a ignorovanie objavov, ktore zlepšili naše životy, je dôkazom toho, že si len málo uvedomujeme, ako nám je v súčastnosti dobre.

Zdroj:Steve Pinker, A buď svetlo
Kapitola zdravie

Ten posledny odstavec si do vianoc opakuj