total descendants::42 total children::7 1 ❤️ |
Taká kontroverznejšia téma na pondelok. Ako sa staviate k elitárstvu? Vysvetlím na príklade seba. Vyrastala som v Bratislave, chodila som na základnú školu so špecializáciou na jazyky a zo štvrtého ročníka som šla na osemročné gymnázium, pilotná trieda toho konceptu. Čiže som od štvrtého ročníka bola izolovaná nielen od bežnej základnej školy (už beztak výberovej), ale ešte aj celkovo od spolužiakov môjho veku okrem mojich cca 30 priamych spolužiakov v triede (iní rovesníci tam neboli, len gymnazisti od 15 rokov). Pre mňa bolo normálne, že všetci z triedy sme na poprednom gymnáziu, že ak má niekto z písomky trojku, tak sa cíti cca ako málo snaživý blbec a že všetci pôjdeme na vysokú školu. Proste som si žila od malička v bratislavskej kaviarni, zjavne. Teraz som bola na rodičku ôsmakov na dedinskej škole, kde teda úplne nevhodne triedna okomentovala jedného bývalého spolužiaka, že teda od tohto roku nenastupuje, ukončil povinnú školskú dochádzku, lebo sa stal otcom (wtf, že vôbec takéto súkromné veci hovorí na rodičku cudzím rodičom, to už je úplne iný level). A mne tak teda zase raz zarezonovalo, že je asi nie nebežné, keď majú trinásťročné deti spolužiaka, ktorý má 16 rokov (trikrát prepadol, keď počítam), a najnovšie sa stal otcom. Keď sme to potom rozoberali v kolektíve (mimo mojej bežnej bubliny), tak padali také veci, ako že "štyria moji spolužiaci zo základnej sedia", a podobne. A tu do toho vstupuje to moje elitárstvo - ja vôbec nechcem, aby moje dieťa chodilo do bežnej triedy v bežnej základnej škole. A dôvodom je práve to, že mne sa moja celoživotná bezpečná intelektuálna bublina páči a reálne chcem, aby v nej žilo aj moje dieťa. Máte k tomu nejaké poznámky, skúsenosti so života? Nejaký insight? Čokoľvek? Budem vďačná. |
| |||||||||||||||||||||||||