 |
|
| node: | Re[8]: 19.04.2021-19:47:07 |
| template: | 4 |
| parent: | Re[7]: 19.04.2021-19:47:07 |
| owner: | ziman |
| viewed by: | |
| created: | 19.04.2021 - 23:08:56 |
| updated: | 19.04.2021 - 23:13:12 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 8865645 8865654 8865658 8865672 8865678 8865680 8865681 8865687 8865698 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::14
total children::2
5 ❤️
Uff, to je prekvapivo dobra otazka!
Lacna odpoved je "lebo vietor". Zjavne na povrchu fuka, v jaskyni nefuka.
Ale vietor tiez nefuka v interieroch budov a v jaskyniach, v ktorych takato vrstva CO2 na spodku nie je.
Navyse, ak sa pozries na to, ako sa plyny miesaju, tak v rovnovaznom stave by sa ti (aj bez vetra) vytvoril len zanedbatelny koncentracny gradient. [1] [2]
Zda sa teda, ze pritomnost vrstvy CO2 je, napodiv, nerovnovaznym stavom a postupom casu by ten oxid uhlicity difundoval do zvysku atmosfery, namiesto toho, aby sa atmosfera dalej rozvrstvovala. (To je pre mna rozhodne prekvapujuce zistenie.)
Teda otazka nie je, preco sa atmosfera nerozvrstvi, ale preco sa vzduch v jaskyni rozvrstvil.
Neviem na to odpovedat zodpovedne, ale mam jeden tip. Moja hypoteza je, ze take to intuitivne klesanie plynu podla hustoty nastane vtedy, ak mas plyn A a plyn B na zaciatku separovane do takej miery, ze nezalezi na interakciach medzi ich casticami. Inymi slovami, ak interakcie medzi nimi prebiehaju iba po povrchu rozhrania medzi nimi, tak je difuzia pomala a plyny sa daju opisovat ako tekutiny s rozlicnou hustotou, plati Archimedov zakon, atd. atd., cize tazka pada nadol. Ale ak su premiesane dobre (k comu casom dojde difuziou), tak je ta abstrakcia dvoch tekutin nepresna, pokazena interakciami medzi casticami A a B, pretoze teraz prebiehaju v celom objeme a je ich teda privela.
Teda na zaciatku sa odniekial muselo zobrat pomerne velke mnozstvo koncentrovaneho CO2, podla tejto hypotezy.
Neviem to ale podopriet rovnicou. Vie to niekto opisat lepsie?
Lacna odpoved je "lebo vietor". Zjavne na povrchu fuka, v jaskyni nefuka.
Ale vietor tiez nefuka v interieroch budov a v jaskyniach, v ktorych takato vrstva CO2 na spodku nie je.
Navyse, ak sa pozries na to, ako sa plyny miesaju, tak v rovnovaznom stave by sa ti (aj bez vetra) vytvoril len zanedbatelny koncentracny gradient. [1] [2]
Zda sa teda, ze pritomnost vrstvy CO2 je, napodiv, nerovnovaznym stavom a postupom casu by ten oxid uhlicity difundoval do zvysku atmosfery, namiesto toho, aby sa atmosfera dalej rozvrstvovala. (To je pre mna rozhodne prekvapujuce zistenie.)
Teda otazka nie je, preco sa atmosfera nerozvrstvi, ale preco sa vzduch v jaskyni rozvrstvil.
Neviem na to odpovedat zodpovedne, ale mam jeden tip. Moja hypoteza je, ze take to intuitivne klesanie plynu podla hustoty nastane vtedy, ak mas plyn A a plyn B na zaciatku separovane do takej miery, ze nezalezi na interakciach medzi ich casticami. Inymi slovami, ak interakcie medzi nimi prebiehaju iba po povrchu rozhrania medzi nimi, tak je difuzia pomala a plyny sa daju opisovat ako tekutiny s rozlicnou hustotou, plati Archimedov zakon, atd. atd., cize tazka pada nadol. Ale ak su premiesane dobre (k comu casom dojde difuziou), tak je ta abstrakcia dvoch tekutin nepresna, pokazena interakciami medzi casticami A a B, pretoze teraz prebiehaju v celom objeme a je ich teda privela.
Teda na zaciatku sa odniekial muselo zobrat pomerne velke mnozstvo koncentrovaneho CO2, podla tejto hypotezy.
Neviem to ale podopriet rovnicou. Vie to niekto opisat lepsie?