11.12.2020-12:24:19 :: Remember, remember, the velvet November


node:	11.12.2020-12:24:19
template:	4
parent:	Otužovanie
owner:	omfalos
viewed by:
created:	11.12.2020 - 12:24:19
updated:	11.12.2020 - 12:54:37

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
2018337
8816155

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Vie pls niekto odomknúť?- Opuch na pľúcach, biele prsty, surferské ucho. Čo skrýva voda pre nepripravených otužilcov

000001010006353900063556020183370881615508816184

mame tu na odomkynanie clankov forum btw
https://kyberia.sk/id/8813970

000001010006353900063556020183370881615508816177

Opuch na pľúcach, biele prsty, surferské ucho. Čo skrýva voda pre nepripravených otužilcov
Juraj JavorskýJuraj Javorský
Foto – Juraj Javorský
Foto – Juraj Javorský

Pôžitok z ľadovej vody môžete mať, len kým nie ste na dne jazera alebo v sanitke.

Ako naschvál udrela neprívetivá jeseň práve v roku, keď sa toľkí ľudia odhodlali vyskúšať otužovanie v studenej vode. Dažde, vetry a mrazivé noci neskorého novembra zrýchlili chladnutie jazier na dolniakoch aj o dva týždne oproti vlaňajšku. Prvý ľad sa prikradol už v poslednú novembrovú noc.

Možno je to smola, pretože mnohých, ktorí prvýkrát ochutnali čaro chladnej vody, odradilo prudké klesanie teploty skôr, než stihli objaviť pôvab skutočne studenej vody. Možno sa už k tomu nikdy nevrátia a neujde sa im nič z množstva výhod, ktoré ponúka pravidelné otužovanie.

Ale možno je to aj trochu šťastie – aspoň v tom zmysle, že je lepšie, keď počty otužilcov preriedi vychladnuté nadšenie než nešťastie. Predsa len sú v studenej vode aj hrozby, ktoré dokážu ublížiť a zabiť. Čakajú na neinformovaných a nepripravených.
Prečítajte si
Imunologička: Alergia na chlad je pseudoalergia, studenú sprchu zvládnu už trojroční, ale pozor na hlavu

Ešte v októbri ich boli plné jazerá – ľudí, ktorí sa zrazu prestali báť studenej vody, ktorí uverili, že metódou Wima Hofa sa predýchajú na supermanov, ktorí si mysleli, že otužovanie je zábava v iskrivých vlnkách, ktorá sa meria počtom stupňov, minút a fotiek na Facebooku.

Mnohí z nich netušia, že keď legendárny nestor slovenského otužovania Jozef Makai vyšiel pred tromi sezónami z októbrovej vody Zlatých pieskov, padol o pár chvíľ na zem mŕtvy po rozsiahlom infarkte. Málokto z nich počul o Františkovi Venclovskom, ktorý ako prvý Čechoslovák preplával studený La Manche, ale zomrel po kúpaní sa v moravskej riečke Bečva.

Niektorí možno vedia, že sa majú báť svalového kŕča, ale nevedia, že oveľa častejší je after drop alebo že nepreskúmaný syndróm pľúcneho edému je síce zriedkavý, ale keď človek nevie, ako pri ňom reagovať, môže to byť jeho posledné plávanie v živote.

Cieľom tohto textu nie je odradiť od otužovania ani zbytočne strašiť hrozbami, ktoré sa v skutočnosti ani zďaleka nevyrovnajú benefitom. Len chce pripomenúť, že otužovanie má aj riziká a nepríjemné stránky a je lepšie s nimi počítať. Niektoré z nich sú celkom bežné a väčšinou neškodné, iné sú zas zriedkavé a pri nešťastných okolnostiach smrteľné.
Prečítajte si
Pokojne stiahnite kúrenie, obliekajte sa menej a púšťajte studenú
Lekárska prehliadka? Cha!

Je jedno odporúčanie pre otužilcov začiatočníkov, ktoré je chronicky známe, pretože sa opakuje v každom článku a skoro v každom videu. Hovorí, že budúci otužilec by sa mal najprv nechať prehliadnuť lekárom, najmä keď už má po štyridsiatke.

Táto rada je však zároveň možno najviac zo všetkých ignorovaná. Drvivá väčšina ľudí, ktorí sa odhodlajú plávať v studenej vode, sa cíti zdravo – napokon, kto sa tak necíti, ten ťažko nájde silu vyzliecť sa na brehu jazera do plaviek a vkráčať do vody, ktorá má menej stupňov ako ich najstudenšia sprcha.
Foto – Juraj Javorský

Na niečo také sa odhodlá len človek, ktorý verí, že bude vedieť aj vyjsť na breh po svojich. Lenže sebadôvera je jedna vec a krvný obeh druhá. Bez ohľadu na to, či ide o telo absolventa online kurzu Wima Hofa alebo o ľadového medveďa, ktorý sa kúpal v zime už za socializmu, každé telo reaguje na chlad stiahnutím krvi z tých častí, ktoré preň nie sú životne dôležité. Koža, ruky či nohy sa musia uskromniť, aby sa čo najdlhšie udržala teplota krvi v telesnom jadre – pre srdce, mozog, ľadviny či pečeň.

A tým, ako sa krv zrazu sústreďuje do menšieho priestoru, stúpne tam tlak. To nie je biológia, to je fyzika. Biológia sa ukáže až v schopnosti ciev a srdca fungovať pri zvýšenom tlaku. Ak je všetko v poriadku, tak človek po chvíli v zdraví vyjde zo studenej vody, pozoruje, ako sa mu začervená pokožka, do ktorej sa vracia krv, a či už s triaškou, alebo bez nej si užíva, že to zvládol.

Lenže nie vždy a nie u každého je všetko v poriadku. Choroby ciev a srdca a problémy s tlakom bývajú niekedy skryté a odhalia sa až pri zdravotnej prehliadke alebo srdcovej príhode. Podobné je to s cukrovkou, o ktorej takisto nemusí otužilec vedieť až do momentu, keď ho vytiahnu z vody v bezvedomí, pretože jeho diabetické telo nedokázalo v studenej vode vyrobiť dosť energie na udržanie vedomia.

Šanca, že sa nejaký otužilec jedného dňa nevráti domov, pretože ho zabila cievna príhoda, je samozrejme nízka, inak by boli zimné brehy jazier pokryté mŕtvolami. Vyšetrením srdca a ciev sa dá toto riziko ešte viac znížiť. Je to len o rozhodnutí navštíviť lekára a požiadať o prehliadku.
Záhadný syndróm

Sú aj riziká, pri ktorých nepomôže žiadna prehliadka, a to jednoducho preto, že na ne medicína nestačí. Jedno z nich má anglickú skratku SIPE (Swimming Induced Pulmonary Oedema) a laickou slovenčinou by sa dalo pomenovať ako pľúcny opuch navodený plávaním.

SIPE nie je veľmi frekventovaný jav, ale je dosť znepokojivý na to, aby sa nad ním mávlo rukou. Napokon, keď postretol aj Chloe McCardelovú, svetovo najlepšiu plavkyňu otvorených vôd, ktorá zdolala La Manche viackrát ako všetci československí plavci dokopy a na jeden šup preplávala vyše 124 kilometrov, tak si pred ním nemôže byť nikto istý.

SIPE sa prejavuje ťažkým dýchaním počas plávania – oveľa ťažším, než by zodpovedalo vynaloženej námahe –, môže byť spojený aj s chrapčaním či pískaním a vykašliavaním hlienu alebo tekutiny. Je to pomerne slabo preskúmaný jav, ale keď si o ňom zháňali fakty v magazíne o outdoorovom plávaní, publikovali hypotézu, podľa ktorej spôsobí opuch pľúc tekutina vytlačená z pľúcnych kapilár vplyvom zvýšeného tlaku, ktorý nastane, keď sa telo ponorené vo vode a vystavené chladu fyzicky namáha. Teda keď človek pláva v studenej vode.
Foto – Juraj Javorský

Keď už SIPE nastane, môže mať tendenciu postupne sa zhoršovať až po život ohrozujúci stav, preto treba čo najskôr vyliezť von z vody. Príznaky by potom mali samy ustúpiť, ale niektorí plavci skončia v nemocnici, čo bol aj prípad Chloe McCardelovej.

Lekárska veda zatiaľ nevie poradiť, ako SIPE predchádzať. Vie však, že 30 percentám z tých, ktorí ho zažili, sa niekedy vráti a že medzi rizikové faktory patrí okrem chladnej vody aj vysoký krvný tlak, vek nad 40 rokov, ženské pohlavie, tesný plavecký úbor (neoprén) či vodorovná poloha.
Pravý chlad príde neskôr

Ani pre fyziologický efekt nazývaný po anglicky after drop zatiaľ nemajú po slovensky hovoriaci otužilci zodpovedajúci výraz. A pritom sa s ním stretávajú všetci, je vlastne neoddeliteľnou súčasťou otužovania. Z toho, samozrejme, vyplýva, že after drop nie je nebezpečný, inak by predsa kosil otužilcov ako mor. V drvivej väčšine prípadov je to tak. Niekedy sa však neškodný after drop zvrtne na veľmi nepríjemný alebo nebezpečný stav, pre ktorý má slovenčina výstižné slovo: podchladenie.

After drop nastane spravidla pár minút po vystúpení z vody. Telo vtedy „otvorí kohútik“ a pustí krv späť do kože a končatín, pretože vonkajšie podmienky (chladný vzduch odčerpáva teplo mnohonásobne pomalšie ako chladná voda) už nevyžadujú konzervovanie tepla v telesnom jadre.

Krv sa teda vracia do miest, ktoré stihli vo vode poriadne vychladnúť, a keď už je tam – v koži, v rukách či v prstoch, tak sa zníži jej teplota. Fyzika a krvný obeh spôsobia, že studenšia krv postupne doputuje až k životne dôležitým orgánom, ktoré si predtým telo tak dômyselne chránilo, a nastáva after drop.
Prečítajte si
Len z chladu neprechladneme. Prečo sme teda častejšie chorí v zime?

Tento následný pokles teploty v telesnom jadre označujú mnohí dlhoroční profíci za najťažšiu a najnepríjemnejšiu časť otužovania. Zvyknú ju opisovať ako chlad vychádzajúci zvnútra, s ktorým sa nedá bojovať.

Keď je všetko, ako má byť, tak počas počas toho javu už organizmus všemožne pracuje na výrobe tepla. Prejavuje sa to nekontrolovateľnou triaškou, čo je vlastne práca svalov produkujúca teplo. Niektorí ju trpezlivo prečkajú vo vykúrenom aute alebo kolektívnym trasením a pitím čaju na pláži. Mnohí otužilci radšej zaháňajú triašku behaním, skákaním, robením kľukov, čiže tiež nechávajú svaly vyrábať teplo, akurát o niečo kontrolovanejším spôsobom.

Pri jednej aj druhej taktike sa oplatí nezabudnúť na dôležitý krok: stihnúť ešte pred príchodom triašky motoricky náročné činnosti, medzi ktoré v tomto prípade patria aj obúvanie a obliekanie.
Foto – Juraj Javorský

Niektorým určite napadne obísť tento nepríjemný a zdĺhavý proces samozahrievania tak, že sa doma rýchlo vrhnú do horúcej vane alebo sprchy. Ak to budú chcieť vyskúšať, tak radšej nech nezamknú dvere – pri takom prudkom zvýšení vonkajšej teploty sa totiž cievy rozšíria príliš rýchlo a viacerým sa už stalo, že pri následnom poklese krvného tlaku jednoducho odpadli.
Podchladenie

Zdravému telu po správnom otužovaní stačí nanajvýš niekoľko desiatok minút na obnovenie normálneho stavu, pri ktorom sa už dá bezpečne šoférovať, zrozumiteľne artikulovať, dokonca aj esemeskovať. Lenže nie každý a nie vždy otužuje správne. Občas sa to zvrhne na súťaž, kto ďalej dopláva alebo najčastejšie – kto vydrží vo vode dlhšie.

Keď je voda dosť studená a pobyt v nej príliš dlhý, následný pokles teploty telesného jadra dosiahne hranicu, keď sa už hovorí o podchladení. Kto to zažil, nikdy na to nezabudne, a to aj v prípade mierneho podchladenia s ľahkým priebehom. Prejaví sa vyčerpávajúcim, intenzívnym pocitom vnútorného chladu a nepokoja, ktorý dokáže paralyzovať aj na niekoľko hodín. Človek sa však ešte stále dokáže rozumne rozhodovať, chápe, že mu pomôže pobyt v teple, a správa sa tak, aby sa úspešne dopravil do teplého prostredia, kde sa môže zahriať čajom a uložiť do perín.

Ťažšie stupne podchladenia natoľko obmedzia duševné či telesné funkcie, že si už človek nemusí byť schopný sám pomôcť. Celkom nedávno našiel pri jednom bratislavskom jazere okoloidúci pár človeka, ktorý sa triasol zimou v plavkách na brehu. Bol živý a zdravý, ale to sa mohlo zmeniť, pretože bol taký podchladený, že by sa nedokázal sám zachrániť.
Prečítajte si
Keď vás v mori unáša spätný prúd, nebojujte s ním

Vo vnútrozemských podmienkach Slovenska, kde sa deväť z desiatich otužilcov chodieva kúpať do jazier a plytkých riek bez silných prúdov, sa dá vlastne podchladiť len jediným spôsobom – zlým odhadom času a vlastných schopností. To sa stáva vtedy, keď človek podľahne súťaživosti alebo predčasne vyplaveným endorfínom, ktoré mu pokrivia úsudok.

Tento rok obsahuje rekordné množstvo otužileckých príspevkov na slovenskom Facebooku údaj o teplote vody a počte minút strávených v nej. V mnohých britských plaveckých a otužileckých skupinách by taký príspevok zmazali. Uzemňujú nezdravú súťaživosť.

Svojim členom často pripomínajú aj to, že známe univerzálne pravidlo, ktoré hovorí, že vo vode treba byť toľko minút, koľko stupňov má voda, je iba známe, ale vôbec nie je univerzálne, práve naopak – ľudia majú rozdielnu telesnú konštrukciu, odlišný podiel tuku či pomer hmotnosti a výšky a každý z nich „chladne“ iným tempom. Navyše na výhody otužovania netreba lámať rekordy, stačí zopár minútok.
Foto – Juraj Javorský
Šok

Je ešte jedno dobré otužilecké odporúčanie, ktoré je všeobecne známe, ale je na rozdiel od návštevy lekára aj rešpektované. Bude to najskôr tým, že sa väčšinou odovzdáva osobne, a to tesne pred prvým vstupom do studenej vody.

Má rôzne podoby, ale v podstate hovorí vždy to isté: kontroluj dýchanie. Prirodzenou reakciou tela po prudkom ochladení, ktorému sa hovorí aj teplotný šok, je lapanie po dychu. Deje sa to už pri teplotách okolo 15 stupňov, čo je zhruba na úrovni studenej sprchy. Zažívajú ho aj dlhoroční otužilci, akurát ich už neprekvapí a neohrozí, pretože sa naučili potlačiť živočíšne nutkanie lapať po dychu. To je nebezpečné vlastne len tým, že zvyšuje možnosť, že človek vdýchne vodu. Nebezpečenstvo teda rastie vo vodách, kde plavec nesiaha na dno a musí hneď od začiatku zápasiť s prúdom či s vlnami.
Surferské ucho

Až doteraz bola reč o nástrahách a nepríjemnostiach, ktorým sa lepšie odoláva vo dvojici alebo v kolektíve. Napokon, tak hovorí tretie všeobecne známe bezpečnostné pravidlo: neplávajte sami. Nedá sa to vždy dodržať, ale vždy sa dajú riziká zmierniť. Napríklad plávaním popri brehu alebo 20-eurovou investíciou do nafukovacej plaveckej bóje, ktorá sa jednoducho uchytí okolo pása, nezavadzia a nebrzdí, ale svojou farebnosťou kričí doďaleka a pomôže solitérnemu otužilcovi v problémoch. Ešte sa do nej aj vojdú mobil, kľúče aj malý uterák.

Sú však aj útrapy, ktorým nezabráni kolektív ani bója, každý sám sa s nimi vyrovnáva, ako vie, niekedy to ide trochu, niekedy vôbec. Príkladom problému, s ktorým sa ťažko bojuje, ale jeho dôsledky sú také vážne, že stále stojí za to sa o to aspoň pokúšať, je surferské ucho.

Názov dostalo podľa milovníkov surfovania, ktorí boli a sú najčastejšími pacientmi, predovšetkým tí z nich, ktorí surfujú v chladnom počasí. Zákernosť tohto javu je vo veľmi pomalom nástupe. Trvá roky. Ide totiž o rast drobnej kostičky v uchu, čo je spôsob, akým sa organizmus vyrovnáva s pôsobením vlhka a chladu, teda studenej vody a vetra.

Formovanie surferského ucha sa rozbieha už pri teplotách pod 19 stupňov Celzia a je veľmi neúprosné. Podľa niektorých štatistík sa rozvinie v priebehu desiatich rokov surfovania u 80 percentách surfistov, ktorí si nechránia uši. Ak surfujú 15 rokov, pravdepodobnosť stúpne na 90 percent. Otužilecké štatistiky neexistujú, ale zrejme len preto, že počet otužilcov je rádovo nižší.

Bez liečby sa surferské ucho končí úplným zrastením kanálika a totálnou hluchotou. Najčastejšou liečbou je operačné odstránenie kostičky v plnej anestézii, po ktorej nasleduje niekoľkotýždňová chúlostivá rekonvalescencia. Operácia nedokáže zastaviť ďalší rast kostičky a viacerí majú skúsenosti s opakovanými operáciami.

Prvé príznaky prichádzajú, keď začne byť kanálik príliš úzky. Voda, ktorá sa dostala do ucha, z neho ťažšie vytečie a ľahšie sa v ňom usadzuje infekcia. Praskanie v uchu, časté zaľahnutie či pocit vody v uchu sú ešte celkom prijateľné prejavy v porovnaní s bolesťami, ktoré prídu pri rozvinutom infekčnom zápale.

Z podstaty veci je zrejmé, že tento problém nebude až taký naliehavý pre otužilcov, čo si dôsledne držia hlavu nad hladinou a okrem plaviek si obliekajú aj hrubú čiapku.

Aj pre plavcov sa však už našla istá forma ochrany: štuple (alebo tesniaca hmota) do uší a čiapka, podľa možnosti neoprénová, ktorá zakryje aj uši. Ani ich kombináciou sa síce nedá ucho úplne utesniť, ale je to aspoň nejaká pomoc.
Foto – Juraj Javorský
Koža

Proti Raynaudovmu syndrómu pomoc neexistuje. Otužilec, ktorý sa s ním stretne, ho bezpečne spozná a je možné, že ho poriadne vyľaká, ak ho dovtedy nezažil. Ide o dočasné nedokrvenie častí rúk alebo nôh, dlaní, chodidiel či prstov, spôsobené prudkým stiahnutím ciev. Postihnuté miesta nápadne zbelejú, čo môže pôsobiť strašidelne, najmä keď to postihne len niektoré prsty či ich časti. Farba však nemá vplyv na funkčnosť a po niekoľkých minútach, v horšom prípade dvoch-troch hodinách, sa vráti do pôvodného odtieňa. Raynaudov syndróm spôsobený chladom je celkom rozšírený a považuje sa za neškodný; keď sa však vyskytuje bez príčiny, môže byť prejavom funkčnej poruchy ciev. To sa však už netýka otužovania.

Druhý kožný fenomén navodený chladom je tiež neprehliadnuteľný. Chladová žihľavka, alebo chladová urtikária, sa prejaví červenými farebných fľakmi, prípadne drobnými opuchmi, ktoré svrbia alebo pália, ale pomerne rýchlo odídu po návrate do teplého prostredia. Chladovú žihľavku poznajú aj ľudia, ktorí v živote neboli v studenej vode, len sú citlivejší na chlad. Tí určite nespravia chybu, keď sa pred otužovaním spýtajú svojho lekára na chladovú alergiu. Jej horším prejavom totiž môžu byť aj problémy s dýchaním či dokonca anafylaktický šok, ako pri iných alergiách.

00000101000635390006355602018337088161550881617708816296

Potešilo. Díky moc!