Imunita a hladina protilátok sú síce príbuzné veci, ale nie je to úplne to isté.

Počas ochorenia sa postupne hladina protilátok zvyšuje a po vyliečení zasa klesá. Tak je to v prípade každého ochorenia. Bolo by zbytočné plytvanie energiou produkovať vysoké množstvo protilátok ak patogén už v tele nie je prítomný (Patogénov za život stretneme stovky a bolo by veľmi neefektívne proti každému konštantne produkovať vysoké hladiny protilátok).

To znižovanie hladiny protilátok má nejakú časovú konštantu ("polčas rozpadu"). V prípade COVID-19 je to v priemere ak sa nemýlim niečo okolo mesiaca. To znamená, že po mesiaci od vyliečenia je hladina protilátok polovičná oproti tomu aká bola na vrchole, po dvoch mesiacoch je štvrtinová, po troch osminová atď.. Testy na protilátky sú celkom senzitívne. To znamená že aj po niekoľkých mesiacoch od vyliečenia máš v krvi stále protilátky nad detekčným limitom. Po veľmi dlhom čase ale hladina môže klesnúť pod detekčný limit a potom to testy nezachytia. Aký dlhý čas sú protilátky detekovateľné je individuálne. Nie u každého ich telo v maxime naprodukuje rovnako veľa a nie u každého je ten polčas rozpadu rovnaký. V priemere by som ale odhadoval že to bude niekde okolo tých 5-10 mesiacov (po desiatich mesiacoch bude hladina 1000x nižšia ak uvažujeme o polčase rozpadu jeden mesiac).

Tie testy na protilátky nie sú úplne 100% spoľahlivé. Okrem falošnej negativity (nezachytia človeka ktorý ochorenie prekonal) trpia aj vysokou falošnou pozitivitou (označia človeka ktorý ochorenie neprekonal). Sú ale lacné a ako hrubý odhad to asi stačí. Ak tí ľudia, ktorí premorenosť odhadujú, nie sú úplne sprostí tak tieto faktory pri odhadoch zohľadnia.

Ako som písal vyššie, nie je nič prekvapujúce na tom že hladina protilátok časom klesá a ak sa nemýlim tak tá rýchlosť s akou klesá v prídade COVID19 je porovnateľná s inými vírusovými ochoreniami. Celkom som nerozumel prečo z toho poklesu boli ľudia takí zaskočení a vystrašení. Adaptívna imunita funguje tak, že po prvom strete s patogénom sa telo naučí tento patogén rozoznať a pri druhom strete už reaguje efektívnejšie. V praxi majú túto funkciu tzv "pamäťové bunky" ktoré protilátky produkovať vedia, ale za normálnych okolností (bez patogénu) ich produkujú minimum. Pri druhom strete však reagujú veľmi rýchlo a intenzívne. Očkovanie má fungovať tak, že bude stimulovať tvorbu týchto pamäťových buniek.

Tie hladiny priotilátok preto netreba brať až tak vážne. Ani keby tie hladiny protilátok klesali pomalšie, tak by sa opätovné ochorenie nedalo vylúčiť. Na druhej strane platí to čo som písal vyššie, že pri opätovnom strete s patogénom je vo všeobecnosti odpoveď rýchlejšia a účinnejšia takže aj keď hladina protilátok klesla takmer na nulu, tak to z hladiska druhej imunitnej odpovede nemusí nič znamenať.

Pokiaľ viem, tak ešte nikto nevie aká účinná je tá druhá odpoveď. Sú nejaké prípady, kedy ľudia ochoreli opakovane, ale v týchto prípadoch sa nedá vylúčiť že sa vírusu nikdy naozaj nezbavili a že ochorenie sa jednoducho vrátilo.