Ono prave nie je uplne jasne, ci je to skutocny pribeh, alebo vymyslene. A to je presne to vysoke umenie na sposob Borgesovych poviedok. Miesaju sa banalne prvky s mystickymi, lahko overitelne data s tazko overitelnymi, a prizemny lacnocasopisecky styl s bravurnymi epiforami. Ako napriklad ta skryta perla na konci:

"si hovorím,
že môžeme hovoriť
o obrovskom šťastí. S Radom som nikdy viac nehovoril"

aj ked mne by sa tam viac hodilo "S Adriánom som nikdy viac nehovoril", ako pisem inde