Díky za odpovede, a privítam aj ďalšie.

Za seba - všimla som si, že sme sa s frajerom zvoľna vrátili k business as usual a ani neviem, ako sa to stalo.

Resp. takto - od 1.5. do 16.5. sme boli zavretí na turnuse v domove dôchodcov. Keď sme tam vchádzali, mesto bolo ako gosttown, keď sme vyšli, fungovali terasy a o koronavíruse na naše prekvapenie ľudia hovorili v minulom čase.

Ja som si povedala, že kým funguje mesto, vrátim sa k hraniu na ulici, čo znamená presun verejnom dopravou + hranie. Ono, ja aj mimo koronavírus nehrávam na frekventovaných miestach, ale tomu, že za mnou dakedy niekto príde a chce sa rozprávať, sa úplne vyhnúť nedá.

Raz som skončila na party v interiéri, jednoducho som mala pocit, že organizátori snáď vedia, čo robia. Spätne som z toho mala úplne zlý pocit a povedala som si, že si na to musím dávať bacha a nabudúce sa na to vysrať. No a týždeň na to som skončila v interiéri znovu, hoci tentokrát poloprázdnom.

Jednoducho, všimla som si, že akonáhle vyleziem do civilizácie, tak narazím na všeobecný mámvpičizmus a často sa ním nechám tak situačne vliecť a oveľa ťažšie sa mi teraz stanovujú a dodržiavajú nejaké štandardy.

Preto som zvedavá, ako sú na tom ľudia, ktorých považujem za informovanejších než to, čo stretávam na ulici...