Milý Daniel a milá pani Hromadová,

ďakujem za rýchlu odpoveď, som veľmi rád, že sme sa takto dali dokopy. Veľmi ma zaujíma príbeh týchto ľudí, ktorý som donedávna nepoznal. List pána Belanského mi opäť pomohol dať si dokopy nejaké informácie, ale hlavne som konečne zistil ako sa Gustáv Zeman a Ján Belanský dostali do tábora rozhlasákov a potom ako prešli cez front.

Len pre zaujímavosť Dr. Belanský o.i. píše: „Nad Rychtárovou na príkrej stráni v horách skautský stan bol cez celú zimu útočišťom trinástim pracovníkom, ktorí tu žili v príkladnej bratskej shode so svojím najstarším, zvaným "otcom". Otcom bol Ján Balaďa, krycie meno Otec, bývalý rozhlasový pracovník. Mám k dispozícii od neho články z roku 1969, kde o.i. píše:

„No za stratených pribudli noví, niektorí len na prechodný čas, iní zostali natrvalo. Zatúlal sa k nám pri Strečne ťažko ranený delmajster J. Putra, ktorý ušiel z nemocnice; prišli a zostali J. Mikuš z Čs. armádneho Zboru zo ZSSR, por. A. Janeček, npor. let. O. Patočka, prof. J. Komiňár, čat. asp. J. Majba a ev. farár A. Predmerský z povstaleckej armády, dr. J. Belanský (+ 11.4. t. r.) a G. Zeman, prvý predseda Revolučného NV v Banskej Bystrici a člen SNR, dr. R. Fanfule s manželkou Annou z Prahy.“

„Tlačiarom bol J. Lukášik (preto mu prischlo meno Machold, podľa bystrického tlačiara). Pomáhali mu dr. R. Fanfule, A. Fanfulová, D. Kulíšek, K. Tyroler a Ivan Teren. Hlavičku časopisu, mapy a ilustrácie bolo treba do blán každý deň ryť. Bola to zdĺhavá, jemná robota. Robil ju zo začiatku (do ochorenia) A. Sarvaš, potom G. Zeman a niekedy Ct. Kováč a I. Teren. O techniku, o dobrý stav strojov sa staral nenahraditeľný Ján Putra.“