Tie veci postihujú malý zlomok ľudí preto, lebo na väčšinu vecí si ľudia dokážu vybudovať dlhodobo účinnú bunkovú a látkovú imunitu. Že si ju dokážeme vybudovať na väčšínú vecí neznamená, že to tak bude aj v prípade tohoto vírusu. Z hľadiska populačnej dynamiky patogénu je dosť veľký rozdiel, či imunitu nadobudne 99%, 50%, alebo 1% ľudí, ktorí prekonajú ochorenie a tiež je rozdiel či tá imunita bude trvať doživotie, 10 rokov, alebo dva mesiace.

Otázka je, či tie parametre pre SARS-Cov2 búdú podobné parametrom Varicely, alebo budú podobné parametrom HRSV, voči ktorému je napríklad látková imunita pomerne krátkodobá a reinfekcie rovnakým kmeňom nie sú nič nezvyčajné ani počas tej istej sezóny.

No a potom je tu ešte ten problém, že aj keď by sme si dlhodobo účinnú imunitu vybudovať vedeli, tak vírus ju môže mutačne prelomiť. Či ku tomu dôjde alebo nie nemá v tomto momente nikto ani potuchy. Je však pomerne isté, že čím väčšiu efektívnu populáciu vírus nadobudne (čím viac sa namnoží), tým vyššia je pravdepodobnosť, že takéto mutácie na scénu prídu. "Premorovať" populáciu je aj z tohoto hľadiska dosť krátkozraké, pretože tým dovolujeme vírusu evolučne experimentovať.

Keby sa mal SARS-Cov2 z dlhodobého hľadiska správať ako "obyčajná chrípka" a každoročne by infikoval iba nejakých 10% ľudí cca, tak pri case fatality rate 1% je to nejakých 8 miliónov mŕtvych ročne. To je mortalita porovnateľná s mortalitou rakoviny. Či infikuje každý rok 10%, 1% alebo niečo blízko 0% záleží práve na tých parametroch, ktoré nepoznáme a o ktorých píše blurec. Zatiaľ ale ani na ten hlúpy case fatality rate nemáme sploahlivý odhad. Predpovedať na základe dnes dostupných čísel že čo bude o rok alebo o dva si dovolia fakt iba tí najnebojácnejší numerológovia.