Rôzne skupiny vírusov mutujú s rozdielnou rýchlosťou.

RNA vírusy (Ako SARS-Cov a influenza) mutujú vo všeobecnosti s rýchlosťou cca dva rády vyššou, než DNA vírusy (Herpes napríklad) či iné DNA-based organizmy. Toto som mal na mysli, keď som písal "hypermutujúcich".

V rámci "rodiny" RNA vírusov je tam ale stále ešte celkom široká škála mutačných rýchlostí. Koronavírusy generujú mutácie cca o jeden rád pomalšie než chrípka. Určite ale nie je pravda, že by mutovali minimálne.

Tu* je super tabuľka ku tomu ako dôkaz, že som si tie čísla nevymyslel. Zaujíma ťa to číslo mu (tretí stĺpec), ktoré vyjadruje pravdepodobnosť, že pri kopírovaní genetickej informácie dôjde ku chybe. Takže ak pre koronavírus (MHV) v tabuľke čítame 3.5 × 10^(−6), tak to znamená, že na každých jeden milión prekopírovaných písmenok sa vírus 3.5 krát pomýli.

Určite je lepšie, že tento vírus mutuje pomalšie, než keby mal mutovať rýchlejšie. Ja si ale na základe toho, že mutuje pomalšie ako chrípka, nedovolím tvrdiť, že nebudeme potrebovať nové vakcíny každú sezónu.

*Tabuľka je z tohoto článku: https://jvi.asm.org/content/84/19/9733