jedine, co ma vyvadza z miery pocas tejto krizy, su tieto clanky, ako je normalne panikarit. ja som totalne v pohode a nevnimam, ze by aktualna situacia alebo pohlad do buducnosti vomne vyvolavali nejake negativne emocie, prave naopak*. ale potom si tu citam tieto veci, ako "no sane person feels good during a global disaster" a ze je primerane v tejto situacii panikarit a zacnem panikarit, co mi sakra unika, ze niesom v panike?


_______

*: prijemnejsie sa mi pracuje z domu, mam pravidelnejsi denny rezim, som viac v pohode odkedy necitim pressure socializovat sa, cestovat a obecne opustat svoj gauc a som stastna, ze mozem 100% casu travit len s tym svojim jednym vyvolenym clovekom, a dokonca si (edgelord alert) myslim, ze by bolo dobre, keby cast ludstva vymrela a zvysok bol konfrontovany s vlastnou smrtelnosotu a socialnou vykonstruovanostou socialnych a ekonomickych systemov, a obavam sa prave opaku - ze tato "kriza" nebude dost intense, aby sa nieco realne zmenilo.