Jasné beriem, stále však sa nemôžem ubrániť pocitu, že sa takmer u všetkých jedná najmä o neschopnosť pripustiť, že lepšie už nebude, že súčasný stav je neudržateľný a že životný štandard pôjde smerom nadol. Chápem samozrejme, že sa to ťažko vníma cez roky kvantitatívneho uvoľňovania, pretože bolo ukázané, že sa to na úkor budúcich generácii dá, či veľkú, zväčšujúcu sa sociálnu nerovnosť.