sny este nie su za tou hranicou, o ktorej tu pisem- za hranicou tuzby a zakona- cez sny dokazeme pozorovat urcitymi sposobmi (snovymi myslienkami, ktore su formou skor ako obsahom) ako sa tuzba ohyba a transformuje a vieme ju odtial niekedy vykladom ziskat- freudova teza bola, ze hlavna funkcia sna je splnenie tuzby- v spanku je oslabeny mechanizmus represie tuzby a ta takto prenika pozmenena cenzorovana do vedomia- stale vsak aj tak za bdenia nie sme pred sebou schopni sami toto desifrovat, a ani nie tak kvoli nezrozumitelnosti ako pokracujucej represii

prave na spore freuda a junga vyrastlo to co tu nazyvam za hranicou tuzby- jung sa priklonil k tomu co na zaciatku oznacujem ako selfhelp motiv v dejinach myslenia- teoriu libida a teda tuzby, ktora ma v sebe sexualny aspekt dezinfikoval na vseobecnu psychicku energiu, na ktorej potom budoval vzdusne zamky a freud miesto toho coraz vymykajucim javom vo svojej klinickej skusenosti pomenoval protiklad principu slasti- pud smrti
trvanie na sexualnom charaktere tuzby nehovori o podradnosti tuzby, ale skor o zvlastnosti sexuality, ze to nie je nieco tupe biologicke- vzdy je k potrebe ako napr. hlad pridane nieco navyse, nieco pozivacne- na rozdiel od junga tu nie je dosiahnutelna rovnovaha, ale od zaciatku prave akesi slepe miesto, ktore nasa tuzba ma zaplnit- ale nikdy ho nepokryje, vzdy je objekt nedostatocny- preto je tu aj ten drasticky zaver, ze tuzba a stastie nie su kompatibilne, a teda urcity eticky postoj by mal s tymto vediet pracovat