Re: Čo si urobil/a pre kategorický imperatív? :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re: Čo si urobil/a pre kategorický imperatív?
template:	4
parent:	Čo si urobil/a pre kategorický imperatív?
owner:	aufhebung
viewed by:
created:	18.01.2019 - 15:53:33

cwbe coordinatez:
101
63535
21
8586647
8586719

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

podme spojit debatu o blind spot of science s kantovou tezou o slobodnej voli:
na jednej strane kant uznava v prirode kauzalitu medzi javmi (kritiky vznikli ako odpoved na newtona), na druhej strane hovori ze je to spojitelne so slobodnou volou, kt nepodlieha prirodnej kauzalite a ma svoju vlastnu kauzalitu

vznika tu teda zdanlive protirecenie: ako je mozne na jednej strane, ze vsetko co pozorujeme podlieha prirodnemu zakonu a my sa tomu vymykame? je slobodna vola len nasim zdanim determinovanej kauzality na ktoru nemame vplyv?

kant hovori ze nejde o nejake dve reality- prirodnu a moralnu, kde platia ine zakony, ale ze su suladne, kdezto tu mravnu spoznavame priamo ako vec o sebe a tu prvu ako empiricky jav

suhlasila by si s takouto formulaciou? clovek nie je nezavisly od prirodnej kauzality, je nou dokonca determinovany, ale ta sloboda znamena moznost ako retroaktivne urcit, ktore priciny stali za mojim konanim

000001010006353500000021085866470858671908586771

clovek nie je nezavisly od prirodnej kauzality, je nou dokonca determinovany, ale ta sloboda znamena moznost ako retroaktivne urcit, ktore priciny stali za mojim konanim

neobmedzovala by som to iba na retroaktívne určenie. to, čo nie je podľa Kanta možné, je absolútne vylúčenie hypotetických súdov v rozhodovaní počas života človeka, ktorý má zároveň aj svoje telesné potreby a motivácie ku konaniu, ktoré čerpá z javovej/empirickej reality. Kant teda tvrdí, že o rozhodovanie na základe KI sa máme - ako slobodné bytosti - usilovať. A áno, retroaktívne vieme určiť, čo bolo pohnútkou nášho rozhodovania. Ak ňou bola snaha, usilovanie o konkrétny cieľ (so zámerom ovplyvniť vonkajšiu realitu želaným spôsobom, od čoho si človek sľubuje pre seba nejaké dobro), tak v tom prípade sa nejedná o slobodné konanie v morálnom zmysle. Preto sa ako keby ľahšie vopred určuje ako morálne také konanie, ktoré napriek tomu, že je v súlade so zákonom, môže človeku spôsobiť nepohodlie alebo priamo ide proti jeho sebeckým zámerom.

Človek - tak ako som to pochopila ja - sa z prírody vymyká svojou schopnosťou pociťovať úctu/rešpekt voči morálnej povinnosti, ktorá je zároveň príčinou aj účinkom jeho konania. A to je rozdiel medzi konaním slobodným a neslobodným - ak by sme totiž poznali všetky pohnútky človeka a veci, po ktorých túži, a predpokladali by sme, že človek bude konať iba v súlade s týmito svojimi pohnútkami (teda v rámci hypotetických imperatívov) podľa Kanta by sme dokázali úspešne predpovedať každé jeho rozhodnutie/konanie - pretože jeho konanie by bolo týmito pohnútkami vopred determinované. Podľa mňa si môžeme v tomto prípade predstaviť človeka kľudne ako nejaké laboratórne zvieratko, ktoré môžeš motivovať k určitému správaniu iba tým, že mu "predhodíš" objekt jeho chcenia.

Čo robí správanie človeka ako inteligibilnej bytosti podľa Kanta iným, ako správanie iných živých tvorov, je práve tá schopnosť slobodne sa rozhodnúť aj v rozpore s vonkajšími príčinami. V tom prípade môže byť sám človek príčinou svojej vôle.