lebo neni nic krajsie nez toto :



A k tej istote, to je strasny bullshit. Su ludia co su si isti a zariadia si v zivote vsetko jak treba a rozvedu sa po 2 rokoch, su taki co nie... Co sa mna tyka, otehotnela som po 3 mesiacoch znamosti s typkom ktoreho som stretla na tekne v lisabone a pridala sa k nemu na cestu v obytnej dodavke do maroka. Presvedceni sme neboli ani nahodou. A voila 6 rokoch sme spolu, stastni, vela cestujeme, on si vybudoval velmi slusnu karieru freelancera, ja som sa naucila 2 nove jazyky, robim creative freelance archi work a koncim studium. O maleho sa od narodenia starame na 50% obaja, dava nam neskutocne stastie, niekedy az take ze clovek od dojatia reve. Nemam absolutne pocit ze by som nieco stratila, prave naopak.

Je pravda, ze po porode som mala velke problemy so sebadoverou, pomaly az socialne fobie. Ono mam pocit ze nejak biologicky sa nam prestavi mozog tak aby sme boli zo vsetkeho vyklepane kym je dieta male, aby sa mu nic nestalo. Ale preslo to, tak ako to prejde u vacsiny ostatnych zien imho. A ked to konecne prejde tak clovek ma pocit ze to predchadzajuce "ja" bolo len tienom toho aktualneho.

Tie veci co sa deju v tom komixe su normalne, prejde si nimi do istej miery snad kazdy. Nemyslim si ze komix sa snazi povedat ze to su permanentne stavy. Neda sa na vsetko pripravit. U niekoho prerastu do depresie, no vacsina ludi ich imho prekona pretoze tie dobre stranky prevazia nad neprijemnymi..

Meh. Niekto sa moze vnutorne preskumat do hlbky, usudit ze "na to ma" a chce to - imho pomerne naivna predstava, ale budiz. Potom do toho ide. A potom pridu veci ako chronicka nevyspatost, fyziologicke faktory na ktore sa proste introspektivou nepripravis na 100%. A potom mozu prist aj taketo myslienky.

"a preto nebude mat ani jednu taku jebnutu myslienku a preto si myslim ze nie je spravne tu lutovat tie matky co tie myslienky maju, podla mna to nie je normalne aj ked sa najdu vo velkej skupine takych matiek, co je este smutnejsie, ze vo velkej casti populacie je materstvo skor ako pretvarka" - tu moc nie je co dodat.

Rovnako ako to je so všetkým, niečo stratíš a niečo naopak získaš. Ludia chcú mať deti z rôznych dôvodov, napr. chcú mať širšiu rodinu, než len manžela/manželku, chcú "aby po nich niekto ostal", cítia "biologickú potrebu mať dieťa", niekedy to môže byť aj také, že rodina ich presviedča aby mali deti (ten horší prípad, ak to rovnakou mierou nechcú aj sami),atď....

A "v dnešnej dobe", každá doba má nejaké výhody a nejaké nevýhody. Teraz nám hrozí ekologická katastrofa, v minulosti to bol zase totalitný režim alebo ešte dávnejšie chudoba, epidémie, vojny,....

Hej, toto si nie vela ludí uvedomuje, že všetko čo si nosia "v sebe" ("v hlave", alebo presnejšie skôr v duši/v psychike) sa skôr či neskôr prenesie na ich dieťa, takže ideálne by bolo najprv sa vysporiadať so svojimi traumami a haluzami a pomotaniami a blokmi v sebe, až potom mať deti, čo nie vždy sa udeje.

A presvedčenie, že to bude človek zvládať, to sa ťažko odhadne dopredu, kým si to nevyskúša. A s partnerom, že či to bude v pohode aj s dieťaťom, to tiež sa dá odhadnúť len približne a ukáže sa to až keď to prebieha.

Ja som bol zvedavý, či sa na mňa bude podobať. Nepodobá sa.

Pretoze pocit 'chcem mat dieta' je vacsi ako 'mam strach'. Okrem toho, tie problemy a strachy pridu az tesne pred porodom a potom pri starosti o prve dieta, nemas ich predtym, pri robeni deti :-)