K.

Zmenilo ma zlomené srdce? Otázka, ktorú si posledný rok kladiem celkom často. Musím priznať, že pre mňa zaľúbenie znamená vo veľa prípadoch aj lásku. Aj keď som si plne vedomý, že ak zalúbenosť pominie, láska môže pominúť spolu s ňou.
Asi dva roky do zadu som sa rozišiel s prvou frajerkou. Teda najskôr ja s ňou a pár mesiacov na to, ona so mnou. Odišla na erazmus do Nemecka a jedného dňa povedala, že už to tak necíti. Na vianoce prišla do Piešťan a na Štefana, noc v ktorú sme sa prvý krát stretli, sme sa stretli náhodou večer v meste.
Tanec. Alkohol. Sranda.
Navrhol som, že by som s ňou chcel ísť domov. Neprotestovala. Keď sme prišli k nej, neprebiehalo to tak jak som si predstavoval. Nevyliali sme si srdiečka a ani sme sa nedali naspäť dokopy. Iba sme si pripomenuli, ako sme sa spolu cítili a bez potreby to riešiť, alebo si to povedať, sme sa rozlúčili.
Všetko to bolo také známe, ale pritom úplne odlišné.
Ráno som sa zobudil s hlavou plnou myšlienok a nemohol som zaspať. Bývala rada malováva a tak som zobral do ruky štetec. Hralo mi od Kings of Leon - Closer. Vždy mi tá pesnička prišla smutná a depresívna. No dnes nie.

She took my heart, but I think she took my soul.

Alebo inými slovami vyškriabať srdce, jebnúť o zem a opluť. Ona mi ale nezobrala celé srdce a už vôbec nie dušu. Zobrala si kúsok a zvyšok nechala. Alebo možno vrátila s niečím naviac. Láska zrazu nebola pocit, kvôli ktorému sa oplatí smútiť a lutovať. Skôr som cítil vďačnost. Vďačnosť, že som stretol človeka, vďaka ktorému som si toto dokázal uvedomiť. Človeka, ktorý mi dovolil ho zmeniť, a ktorému som dovolil zmeniť mňa.

T.

Zahojí mi zlomené srdce? Otázka, ktorú som si kládol presne pred rokom. Poznal som ju z videnia asi 8 rokov a vždy som mal pocit, že by sme si rozumeli. Nápísal som jej kedy bude robiť jej sesternica v bare, že by som jej poblahoprial.

"A čo ty, ako sa vlastne máš?"
"Dobre, som na erazme v Maribore."
"V Maribore? Prídem na návštevu."
"Príď."

Od prvého momentu sme s ňou boli jak starí manželia, štastne spolu už 40 rokov. Všetky dohady o nás dvoch sa mi zdali tak skutočné. Rozhovory pri pive, cige na móle a zapadajúcom slnku. S nami bol čerstvo zalubený párik, takže atmosféra holubičky. Bol tu však jeden problém. Mala šesť ročného frajera. Nechcel som a ani som sa do toho nemiešal. Boli sme kamoši. Po erazme sa vrátila do Brna a trávili sme spolu takmer každý deň. A každý deň bol nedela. Rozišla sa s frajerom. Spoločne bývanie, zaobstaral som si psa. Ubehli dva mesiace a ledva spolu prehodíme pár slov. Či už kvôli psovi, vypršanej zaľúbenosti alebo jej bývalému, možno už aj terajšiemu, je úplne jedno. Prečo? Lebo mám vďaka nej psa, čo sa ukázalo ako jedno z najlepších rozhodntí môjho života. A za druhé, lebo ma naučila byť spokojný sám so sebou. A za to som jej strašne vďačný. A pritom za tak krátku dobu.

L.

Do tretice sa to podarí? Otázka, ktorú si kladiem jak píšem tento text. Poznám ju už 5 rokov a odjakživa sme si rozumeli. Sme rovnaké znamenie, máme rovnaké problémy, chyby, záujmy a spôsob zmýšlania. Keď som bol slobodný, ona mala frajera. Keď bola slobodná ona, mal som frajerku ja. Feberuár 2018 a obaja sme slobodní. Stretneme sa. Je to super. Po rozhovore na schodoch pri cige sa rozhodneme to spolu skúsiť. Vraví, že to ešte nemá doriešené s bývalým. Vravím okej, ja s tým problém nemám. Ona odchádza do Bratislavy a ja do Brna. Pýtam sa či ma príde kuknúť, alebo či prídem ja.

"Nie, nemôžem mám veľa školy."

Dvoj týždňová obmlka.

"Čau, pôjdeš ako moje plus one na svadbu?"
"Veľmi rada by som, ale nemôžem."
"Čo? Nebodaj už máš vtedy plány?"
"Nie, ale dala som sa znova dokopy s A."
"Aha."

Nechcel som to nechať len tak. Pri L som sa vždy cítil odvážny a sebavedomý. Jednoducho som vždy vedel presne čo mám spraviť. Vytlačil som 100 plagátov s vyznaním lásky a cez noc polepil všetko v okolí jej fakulty. Zabralo to. Aspoň na chvíľku. Koncom týždna už sedela vo vlaku do Brna. Nerozprávali sme sa o tom. Chcel som jej ukázať, aké by to bolo so mnou. Celkovo sme vždy obaja tušili, jak to cíti ten druhý a chápali sa. Keď odchádzala na vlak, bol som presvedčený, že si vyberie mňa.
Ubehol mesiac a veci su tak isto neisté. Ona sa nevie rozhodnúť a ja v tom mám jasno. Čím ma zmenila L, neviem. Ona ma nikdy nemala potrebu meniť a nemal som ju ani ja. Aj keď niečo som si z toho predsa len odniesol. Ukázala mi, že nie každý má gule ľúbiť (alebo možno práve má) a že nie každý je ochotný si zmeniť život.

Bývalý je jak sa hovorí, stará známa firma a ja som chaos. Niečo, čo dokáže nabúrať jej život.

Mám chuť na ňu čakať.
Mám chuť ju nenávidieť.
Mám chuť byť nasraný a obviňovať celý svet.

No aj keď som sa na K a T hnevať vedel, na L mi to nejde. Neviem to.

Zmena má v mojom živote veľmi významnú úlohu. Mám ju rád. Snažím sa si z nej vždy odniesť niečo, čo ma posunie. Pre mňa to je zmysel života. Zmysel života je žiť a žiť znamená sa meniť.

Ale tie hovná sa aj tak lepia. Preto ma teší, keď mám v svojom živote ľudí, ktorí mi dokážu úkázať, že aj keď vo mne tie hovná stále sú, neovládajú ma. A že v konečnom dôsledku sa všetko deje pre dôvod a že to všetko má zmysel.

A že odovzdať sa životu a zmene je najlepšie rozhodnutie, ktoré som kedy mohol urobiť.