LSK XVIII: ZnovuVynáranie :: Remember, remember, the velvet November


node:	LSK XVIII: ZnovuVynáranie
template:	4
parent:	Literárna súťaž Kyberie
owner:	sestra
viewed by:
created:	03.05.2018 - 16:10:59
updated:	03.05.2018 - 18:03:58

cwbe coordinatez:
101
63532
1054481
6411093
8494469

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

linearne asy...

Víťazka minulého kola id čo mi navrhla, aby som zvolila tému ďalšieho kola, tak som sa rozhodla pre umenie zmeny. ... Menim sa a tak hladam skor význam skladania a stracania casti identit, skumam proces kedy sa menime, k lepsiemu alebo horsiemu, pomaly alebo rychlo, lebo musime alebo chceme; co sa s nami stane a co s ostatnymi, ktori boli s nami. Rekonstrukcia povodnej idey, vecne plynuca rieka alebo ako hovori David Bowie, kazdou zmenou sa stavame viac a viac tym, kym sme mali byt od zaciatku.

Tema: ZMENIL/A som sa

Deadline: next full moon, 29.5.2018

000001010006353201054481064110930849446908505067

V osemnastom kole literarnej sutaze, s temou Zmena, zvitazil Ziegler, ktoremu sa identitny prerod podaril fakt na hranicu nerozoznania (id Slavisa Rubinstein).

Gratulujem a verim v dobru dalsiu temu

000001010006353201054481064110930849446908503610

Pred asi piatimi rokmi na Sicili, v byvalom chrame Palas Ateny, terajsej hlavnej syrakuzskej katedrale, som pri pohlade na sochu Palas Ateny, prerobenu na Pannu Mariu, vklzla necakane do dost hlbokej meditacie. Zotrvala som v nej, az kym som nepocula jedinu najsilnejsiu myslienku, tak nahlas ako slova, "Prega alla Madonna por mittecuore", modli sa k Marii za miernost srdca. Myslela som si vtedy, ze sa asi mam nejak zbavit hnevu, ale nebolo to o tom. Hnev je pre prezitie v spolocnosti potrebny. Ego sa mi rozpustilo v tej tvari, mam ju pred sebou, hned ako sa na tu spomienku sustredim.

Chcem sa pacit len v zmysle prezitia a inak ma nazory, pribehy a ludske vasne velmi nezaujimaju. Nesudim inych a ani seba, celkom uspesne, ved kto som ja, aby som sudila. Miernost srdca nie je zbabelost, dokonca ani opatrnost, skor schopnost zachovat si vnutorny klud. Schopnost, ktoru nadobudam velmi dlho a za tazkych obeti, hoci niekto by ju nazval "mat na salame" a vobec by mu to neprislo vzacne. Nie je to hruba koza, veci sa ma stale dotykaju, ale riesim to dychanim a zastavenim toku myslienok na tu vec, pokial s nou v tej chvili aj tak nic nespravim.

Pre miernost srdca mam velku motivaciu. Iba v tom miernom srdci moze dobre zit moj syn. Kazdodenny cas ktory potrebuje mu inak dat nemozem. Ale mam pred sebou este dlhu cestu. Neskoro som zacala a som trocha pomala. Bude to dobre, budeme spolu. Prezijeme aj toto a budeme spolu.

000001010006353201054481064110930849446908503580

Warning > tldr

Nasiel som si novu pracu. Tot nedavno, len teraz vo stvrtok mi konci skusobna lehota. Lahodkarsky pult s klobaskami, sunkami a vazenymi salatmi som vymenil za open office s dvomi 24palcovymi monitormi, zasteru od pondelka do stvrtka za business smart casual, 6dnovy pracovny tyzden mam teraz len, ked sa chce mne samemu. Nikto na mna netlaci, aby som sa vzdal dna volna. Ani penazne ohodnotenie, ani management. Miesto priameho kontaktu so zakaznikmi vsakovakeho spolocenskeho postavenia prijimam pisomne ziadosti, od zakaznikov vsakovakeho postavenia. Miesto fauxpas pri krajaci syrov struham faut pas pri klavesnici a pri tabuli, ktora odzrkadluje timove vysledky. Stale nemam skoro ziaden volny cas, miesto poobednych smien mam po novom ranne. Byvam s mamou, nic nove, nemam holcinu, nic nove, nemam vodicak, nic nove, nehravam, nic nove, nevydavam, nic nove. Preco mi vsak potom ludia vravia, ze maju po novom zo mna velmi dobry pocit, preco im pripadam stastnejsi, vyrovnanejsi a pristupnejsi? Je to tymi desiatimi kilami dolu? Alebo tym, ze mam miesto rysavej brady sediny? Posobim nebodaj vyzretejsie? Podme sa na to pozriet spolu, nech tu dalej nekecam, ako za starych dobrych cias, co vy na to?!

Zacnime tymi drobnymi kozmetickymi upravami, ktore vsak umoznuju ovela dolezitejsie veci. Vymedzme si definicny obor. Pred vyse pol rokov som prestal pit. Odvtedy som nemal ani jedno male pivecko, ani jeden poldecak. O ilicitnych substanciach to sice neplati, kazdopadne, drasticky som priskrtil prisun vsakovakych vylepsovakov nalad, spek som naposledy motal asi minule leto, koule nechcem ani vidiet, ostatne postupne mizne v spomienky. To su mysel pozmenujuce latky, ktorym chcem dat co najskor v plnej miere zbohom. Relapsy, nebudem Vam tu klamat, deju sa, no rozostupy sa zvacsuju. A paci sa mi to. Alkohol mi pride ako uplna strata casu, drogy zas ako jasny dokaz mojho eskapizmu, od ktoreho sa tiez chcem oslobodit. Vlastny svet stale mam, je vsak vo velmi vyraznej miere naviazany na ten skutocny, skor mi pride ako jeho interpretacia zasadena do mojho subjektivneho vnimania, realita mojimi ocami. Dalsia malichernost, prestal som byt nasilu sprosty. Ked som minule zistil, ze mi vypadol z nezazipsovaneho vrecka telefon, povedal som iba, “no ja som dobry motacik” miesto preklinania a ulavovania si prizemnym sposobom. Moj brat mi povedal: “Misko, ty si ani teraz nezanadaval.” Tak tak, brat moj!

Medzi tymi 24kami mam polozenu jeho fotku. Nie na to, aby som sa nim pysil. Ani to nemam ako pussymagnet. Teda… Ine som chcel. Ze on tam na mna dozera. Lebo, ked mate o generaciu mladsieho brata, tak mu nie ste len preliezka a sparing partner pri bitke, z ktorej skills aj tak nevyuzije v skole, kde mu robia zle. Ste tiez nieco navyse. Ci chcem alebo nie, som mu do istej miery vzorom. Akym vzorom uz moze byt schizofetak, pseudodj, zacykleny pisalek, uplny bezcielny nimand?| Odpoved Vam nedam. Ale viem, co z toho na neho preniest nechcem Myslim, ze to viete pobadat aj Vy. A tak sup sup, hoci historiu nie je dobre mazat, v blbostiach zas nie je dobre pokracovat. Moja mala chodiaca a papulujuca poistka je v tomto na nezaplatenie. Mozte teda vidiet, ze zmenit sa nemusite len pre to, aby ste boli pre seba niekym lepsim. To znie mrte pripecene, aspon teda pre mna. Podme viac preskumat tu moju zmenu z pohladu, ktory mne pride zaujimavjsi ako pateticke povrchne zvatlanie. Odpichneme sa od toho mojho snoveho realmu.

Uz nezaliezam do seba, ci uz osve alebo vo Vasej pritomnosti. Uz si nevytvaram alter ego, subezne fungujuce so mnou, ktore je aj vo Vasich ociach uspesne. Uz si nefinancujem vlastny label, nie som ghostwriterom samizdatovych poviedkovych zbierok, nie, uz nemam docenturu. Neviem naco. Pretoze to co ma na tych veciach v podstate lakalo, nebol samotny vytvor mna. Neboli to vedomosti, nebola to Vasa hudba hodna vylisovana na plast so stredovkou, neboli to skice a neskor dokoncene slovne obrazy, ktore by ste si Vy uzivali a bavili by Vas. Stal som o Vasu pochvalnu uznanlivu reakciu. Zaslepeny len tymto jednym. Stale sporadicky pisem, tak ako teraz, v popolniku dohoireva cigoska, v prazdnej pleske bolo pivecko s oznacenim nulacelapat, znovu chcem mixovat, teraz uz aj beatmatching by som osefoval rad ja. Sice som este nedospel k tomu /a ani nikdy nedospejem, tymto Vam odkazujem, odteraz si nasledujucu vetu laskavo odpustite/, ze by som sa mal venovat mojim srandam predovsetkym pre seba, no pochvalna reakcia uz nie je to jedine, o co stojim. Naucil som sa znasat kritiku. Chvilku mi to sice trvalo a lubim, ked niekto vie odkomunikovat svoj odkaz tak, ze vie potlacit svoje ego, no povedzme si to na rovinu, sme len ludia. Teraz v prvom rade bazim po tom, ze tomu vobec date sancu. Nielen mne, samotnemu vytvoru. Neprebehnite to len skimreadingom, nepocuvajte ten hodinovy mix styri minuty. Ked chcete poslem Vam tracklist, ak chcete mat iba pribliznu predstavu. Viete, ja sa Vam venujem rad. Sice mi na vela veci neostava tolko casu, no na Vas si ho vzdy urobim. Napriklad kamarat Edo. Sice som myslel, ze som davno zavrel kram a toto cislo dvihat nebudem, dnes bol opak pravdou. Vobec to nelutujem. Solitarny chill som operativne zrusil, piatok vecer sme travili vo dvojici. A opat stare zname “za posledny polrok si sa dost zmenil, Misike.” Cize miesto vytvarania seba sameho sa snazim vytvarat nieco nase. Po velmi dlhej dobe si davam malu pochvalu.

Zmena je ocividna. Posobim inac, spravam sa inac, rozmyslam inac. Inac od svojho minuleho ja, inac od Vas. Konkretna situacia je napriklad cestovanie v prostriedkoch hormadnej dopravy. Kazdu jednu zastavku sa obzeram v blizsom okoli, ci niekto nepotrebuje sediet viac ako ja. Nielen tehotne zeny alebo ledva stojaci seniory. Aj nie zrovna atraktivna /taka existuje?/ mlada pani, s dvomi igelitovymi taskami dostava prednost. Toto nie je nic nezvycajne, vravite si... Rozhodne, no mojou myslou prelietla v tyzdni otazka, neponukam stale to miesto viac z povinnosti? Z pleziru to byt nemusi, zas nechcem uplne zsasovatiet, uz aj tak mam pocit, ze som skrz naskrz komicky. Inac, po novom miesto ”Nechcete si sadnut?” hovorim “Nech sa paci, sadnite si.” A pridam k tomu usmev, zamestnanecky benefit z predosleho fleku, ktory si nosim vsade so sebou. Verte mi, zo zaciatku som sa velmi premahal. Teraz to uz ide nejak samo.

Casovy horizont je otazka, ktoru musi riesit kazda/kazdy z nas. Ci uz ho mate prebytok alebo naopak, neviete, kam skor skocit, vyhnut sa mu neda. Ja som o par riadkov vyssie vyplakaval, ze na nic nemam cas. Drobna oprava, na nic, co chcem ja, vysostne len ja. Doliezal som za jednou peknou holcinou, nejak to nevyslo, stejne prisiel som na par novych veci, uz len zo skutocnosti, ze sa mi pacila. Posunula mi knizku. Zo zaciatku ma vobec nebavila, silil som sa do nej. Po par kapitolach sa ale zaujimavo rozvinula a zajtra doobeda docitam poslednu cast. Dost sa na to tesim. Knizka ma do 250 stran, pri mojom slimacom citani vsehovsudy desat hodin. Za prisluchajucih 600 minut pozerania pornografickych videi na Redtube, s rysavou Lindou Sweet, by som sa rukou priviedol k vystreku tak 200krat. Protihodnota, neuvedomil by som si, ze vlastne ja som s nou vobec nechcel nacvicovat podobne eskapady, skor som si chcel pokecat. Dost zmena oproti klaunovi, co minul za noc liter v bordeli… Desat hodin citania romanu mi umoznilo toto zistenie. Zmena k lepsiemu? Asi mal ten David Bowie predsalen pravdu…

No ja nechcem byt hero just for one day. Ani na cely zivot. Vobec o to nestojim. Stale chcem byt nikym, len inym nikym. Zrazu nie len na oko, pseudonihilisticky, na vsetko drzkujuci malcontent. Chcem byt niekto strateny v dave, v sedi, tu nadpriemer, v tom sa zas nechytam vobec na nikoho a nestacim. Chcem byt ticho, ked hra znama platna, ktoru nikdy vlastnit nebudem a nezaujima ma ci z nej bude repress. Chcem byt stale smatlavy sportovec, ci futbal, ci badminton, ci biliard, ci sachy. Ostavam neambiciozny fluktuant, ktoreho to stale moze zajtra prejst, moze skoncit na niekolko rokov zavrety na psychiatrii, poviem si “hura, priklepli mi invalidny”, ostavam niekde mimo bezneho politickeho spektra, s divnymi nazormi, ktore si stale nechavam pre seba, no po novom si robim na zachode miesto kolajnice bookmark, alebo sa tam zase zavriem v kabinke a zistujem si nieco nove v smartphone. Neophobiu som nakopal do kouli, sice je vraj zenskeho rodu, no uz ani toto mi nejak nevadi, skor som pochopil, ze to nechapem a rozhodne chapem, ze to viem tolerovat, a potom vybehnem z kabinky vysmiaty, vratim sa k stolu, nemudrujem, nehram to na docenta ci co som si to na tych prednaskach vyfantaziroval.

Z hebrejciny vela neviem. Jeden cas som si vytvoril dalsi prazdny, malokomu nieco vraviaci pseudonym Ahasver Chutzpah. Ahasver znamena vecny Zid, chutzpah je bezocivost. Pevnym bodom som pohrdal, bludil som a stracal som sa. Vedomky. Neslusnost, to som raz vysvetlovat partakovi, ze arogancia moze byt aj obranny mechanizmus. Kustodom asi budem vzdy, hucpe sa da povedat aj dvomi slovami zdrava drzost, Ako si to vysvetlite Vy, to uz necham na Vas. Asi kazda/kazdy po svojom. A to sa mi po novom paci. O tom to pre mna po novom je. Moja zmena plynie z vnutra. Poznate ten vtip s Dalajlamom, change comes from within. No ja na nu nasadzujem kipu. Tam to pre mna zacalo. Kde to skonci, si tvdrit nedovolim. Boker Tov :D

00000101000635320105448106411093084944690850358008507182

k za odstavce

0000010100063532010544810641109308494469085035800850718208507397

Jj, volali z oddelenia starostlivosti o zakaznika, ze to co my dodavame nikto necita, ze s tym mame nieco robit, ze tieto dve veci spolu mozu suvisiet

00000101000635320105448106411093084944690850358008503605

"Stale chcem byt nikym, len inym nikym."

S tym, ze sa stratis v dave, by som aj tak neratala.)
Aka to je knizka, ta 250 stranova?

0000010100063532010544810641109308494469085035800850360508503606

too much information you are asking for.... od vcera je v platnosti nova GDPR smernica a nebolo by to v sulade s nou :D

000001010006353201054481064110930849446908500606

trochu offtopic, ale asi pred 10 rokmi som tu na kybči flejmoval o sto šesť, keď nejaký arcibiskup kritizoval Radičovú za postoj k potratom a ja som jeho, resp. nemorálnosť potratov bránil

a neviem, či to je životom v ČR, deštruktívnym pôsobením kybče na moju katolícku morálku, vekom získaným cynizmom alebo toleranciou, ale dnes by som už zákaz potratov nevedel obhajovať. a tým nehovorím, že sa zriekam tých argumentov, čo som vtedy mal, len to asi nebol kompletný pohľad na vec a opomenul som ten celkom dôležitý aspekt dopadov (nechceného) tehotenstva na ženu - z čoho vychádzam vcelku hlúpo, keď sa na to dívam spätne. proti tomu si naďalej myslím, že pri umelom potrate dochádza k zabitiu človeka, čo vnímam veľmi negatívne, ale vlastne len môžem konštatovať, že neviem, ako by sa to malo riešiť správne

neviem ani, či tento môj posun je dobrý, alebo zlý, ale v takejto kedysi pre mňa dôležitej a "nad slnko jasnej" veci som sa zmenil a stratil istotu názoru. je to morálny relativizmus, alebo precitnutie?

stalo sa to i vám v nejakej dôležitej otázke?

000001010006353201054481064110930849446908497437

Pekná téma

000001010006353201054481064110930849446908494652

K.

Zmenilo ma zlomené srdce? Otázka, ktorú si posledný rok kladiem celkom často. Musím priznať, že pre mňa zaľúbenie znamená vo veľa prípadoch aj lásku. Aj keď som si plne vedomý, že ak zalúbenosť pominie, láska môže pominúť spolu s ňou.
Asi dva roky do zadu som sa rozišiel s prvou frajerkou. Teda najskôr ja s ňou a pár mesiacov na to, ona so mnou. Odišla na erazmus do Nemecka a jedného dňa povedala, že už to tak necíti. Na vianoce prišla do Piešťan a na Štefana, noc v ktorú sme sa prvý krát stretli, sme sa stretli náhodou večer v meste.
Tanec. Alkohol. Sranda.
Navrhol som, že by som s ňou chcel ísť domov. Neprotestovala. Keď sme prišli k nej, neprebiehalo to tak jak som si predstavoval. Nevyliali sme si srdiečka a ani sme sa nedali naspäť dokopy. Iba sme si pripomenuli, ako sme sa spolu cítili a bez potreby to riešiť, alebo si to povedať, sme sa rozlúčili.
Všetko to bolo také známe, ale pritom úplne odlišné.
Ráno som sa zobudil s hlavou plnou myšlienok a nemohol som zaspať. Bývala rada malováva a tak som zobral do ruky štetec. Hralo mi od Kings of Leon - Closer. Vždy mi tá pesnička prišla smutná a depresívna. No dnes nie.

She took my heart, but I think she took my soul.

Alebo inými slovami vyškriabať srdce, jebnúť o zem a opluť. Ona mi ale nezobrala celé srdce a už vôbec nie dušu. Zobrala si kúsok a zvyšok nechala. Alebo možno vrátila s niečím naviac. Láska zrazu nebola pocit, kvôli ktorému sa oplatí smútiť a lutovať. Skôr som cítil vďačnost. Vďačnosť, že som stretol človeka, vďaka ktorému som si toto dokázal uvedomiť. Človeka, ktorý mi dovolil ho zmeniť, a ktorému som dovolil zmeniť mňa.

T.

Zahojí mi zlomené srdce? Otázka, ktorú som si kládol presne pred rokom. Poznal som ju z videnia asi 8 rokov a vždy som mal pocit, že by sme si rozumeli. Nápísal som jej kedy bude robiť jej sesternica v bare, že by som jej poblahoprial.

"A čo ty, ako sa vlastne máš?"
"Dobre, som na erazme v Maribore."
"V Maribore? Prídem na návštevu."
"Príď."

Od prvého momentu sme s ňou boli jak starí manželia, štastne spolu už 40 rokov. Všetky dohady o nás dvoch sa mi zdali tak skutočné. Rozhovory pri pive, cige na móle a zapadajúcom slnku. S nami bol čerstvo zalubený párik, takže atmosféra holubičky. Bol tu však jeden problém. Mala šesť ročného frajera. Nechcel som a ani som sa do toho nemiešal. Boli sme kamoši. Po erazme sa vrátila do Brna a trávili sme spolu takmer každý deň. A každý deň bol nedela. Rozišla sa s frajerom. Spoločne bývanie, zaobstaral som si psa. Ubehli dva mesiace a ledva spolu prehodíme pár slov. Či už kvôli psovi, vypršanej zaľúbenosti alebo jej bývalému, možno už aj terajšiemu, je úplne jedno. Prečo? Lebo mám vďaka nej psa, čo sa ukázalo ako jedno z najlepších rozhodntí môjho života. A za druhé, lebo ma naučila byť spokojný sám so sebou. A za to som jej strašne vďačný. A pritom za tak krátku dobu.

L.

Do tretice sa to podarí? Otázka, ktorú si kladiem jak píšem tento text. Poznám ju už 5 rokov a odjakživa sme si rozumeli. Sme rovnaké znamenie, máme rovnaké problémy, chyby, záujmy a spôsob zmýšlania. Keď som bol slobodný, ona mala frajera. Keď bola slobodná ona, mal som frajerku ja. Feberuár 2018 a obaja sme slobodní. Stretneme sa. Je to super. Po rozhovore na schodoch pri cige sa rozhodneme to spolu skúsiť. Vraví, že to ešte nemá doriešené s bývalým. Vravím okej, ja s tým problém nemám. Ona odchádza do Bratislavy a ja do Brna. Pýtam sa či ma príde kuknúť, alebo či prídem ja.

"Nie, nemôžem mám veľa školy."

Dvoj týždňová obmlka.

"Čau, pôjdeš ako moje plus one na svadbu?"
"Veľmi rada by som, ale nemôžem."
"Čo? Nebodaj už máš vtedy plány?"
"Nie, ale dala som sa znova dokopy s A."
"Aha."

Nechcel som to nechať len tak. Pri L som sa vždy cítil odvážny a sebavedomý. Jednoducho som vždy vedel presne čo mám spraviť. Vytlačil som 100 plagátov s vyznaním lásky a cez noc polepil všetko v okolí jej fakulty. Zabralo to. Aspoň na chvíľku. Koncom týždna už sedela vo vlaku do Brna. Nerozprávali sme sa o tom. Chcel som jej ukázať, aké by to bolo so mnou. Celkovo sme vždy obaja tušili, jak to cíti ten druhý a chápali sa. Keď odchádzala na vlak, bol som presvedčený, že si vyberie mňa.
Ubehol mesiac a veci su tak isto neisté. Ona sa nevie rozhodnúť a ja v tom mám jasno. Čím ma zmenila L, neviem. Ona ma nikdy nemala potrebu meniť a nemal som ju ani ja. Aj keď niečo som si z toho predsa len odniesol. Ukázala mi, že nie každý má gule ľúbiť (alebo možno práve má) a že nie každý je ochotný si zmeniť život.

Bývalý je jak sa hovorí, stará známa firma a ja som chaos. Niečo, čo dokáže nabúrať jej život.

Mám chuť na ňu čakať.
Mám chuť ju nenávidieť.
Mám chuť byť nasraný a obviňovať celý svet.

No aj keď som sa na K a T hnevať vedel, na L mi to nejde. Neviem to.

Zmena má v mojom živote veľmi významnú úlohu. Mám ju rád. Snažím sa si z nej vždy odniesť niečo, čo ma posunie. Pre mňa to je zmysel života. Zmysel života je žiť a žiť znamená sa meniť.

Ale tie hovná sa aj tak lepia. Preto ma teší, keď mám v svojom živote ľudí, ktorí mi dokážu úkázať, že aj keď vo mne tie hovná stále sú, neovládajú ma. A že v konečnom dôsledku sa všetko deje pre dôvod a že to všetko má zmysel.

A že odovzdať sa životu a zmene je najlepšie rozhodnutie, ktoré som kedy mohol urobiť.

000001010006353201054481064110930849446908494530

Premena, nová mena, kolko jej máš v spomienkach, tolko krát si (bol) človekom.
Akým? Takým akým si chcel byť, alebo takým, akým ťa tá situácia premenila?
Som už takýto a iný nebudem, hovorievajú ludia často.
Ohliadnem sa za nimi spätne, ste to ešte stále vy? Ťažko. Nový človek stvorený časom, či už vôlou v zámere, alebo samovolne v náhode.
Kto je vlastne ten, čo sa mení? Súbor myšlienok a pocitov, spomienok. Meníme sa každou sekundou, každou novou myšlienkou a pocitom, mení sa tento súbor, človekom nazývaný. Sebapremena, stala sa mi osudom, bavilo ma to, často zámerne sa meniť, ako chcem.
Niekto povie, ako vieš že sa neklameš, veď si rovnaký, vieme to, len sa ti to všetko prisnilo. Hmm, povedal som si neraz, vieš ty čo, ja som ako motýl, čo bol najprv niečo a teraz je niečo iné, ver mi, viem to, sledujem sa neustále, viem čo robím, vidím tú zmenu, neustále.

Premena, nová zmena, kolko do nej vložíš vôle, tolko krát si človekom.
Premena, ako na to, v prvom rade prijať, to čo chcem zmeniť, nebojovať s tým, nepútať sa k starému, rozpad sebaobrazu, uvolnenie sa z kontúr starého. Precítenie hlboké, všetkého toho, čo s tým čo chcem premeniť súvisí, rozpustením zhlukov starých pevných bolo, zameranie sa na nové, nové tehly z hmoty starého vytvorilo, zámerom postupne, kúsok po kúsku ako dom, pravidelne, nový človek vytvoril sa, vytvoril som, dovolil som si to.

Zmena, premena mena, ktoré som sebe dal, pomenoval staré, aby zmeniť sa to mohlo, ako chcem, ako práve potrebujem, bavím ma to. Staré vzorce hlboké, hlboko načrieť do seba treba, aby som sa spoznal v starom, nanovo sa mohol preskladať inak, najprv precítením starého, chvílou ticha hlbokého uvolneného a potom na to, precítením nového, ako chcem, takto.

Premena mena, nová zmena, ako chcem, aby som bol, časom, postupne, staré odchádza, a nové nastupuje, volne, v zámere, sám seba vyskladávam nanovo, lebo chcem a lebo môžem a preto musím. Krákrá.