Pavel "Hirax" Baričák

Život je obrovský dar,
nádherný diamant,
ktorý si treba vážiť,
aj keď plačeme

Keďže môj Alpha reader zomrel, musím to venovať Tebe, Kume!
Edit - a dodatocne 13.10.21 Danovi X. z 5trzalky...OBM.
Edit - 4.11.2021 ked je Karola, moje pero oslavuje 2 roky upravy musim pridat aj Pana Telocvikara Jana Sirku, tak sa to sklonovalo, ked som bol na strednej a Filipa Hitku, posielam pozdrav do Ziegelfeldu, co sa po slovensky povie Tehelne Pole a je to sidlisko, kde som polrok byval a Filip bol odtial.

Leitmotiv nasledujucej sracky - rozpor medzi mojim politicko-ekonomickym postojom (anarchizmus) resp jej predstavitelov ako je Avram Noam Chomsky (v 2021 oznacujuci sa za ex Jew), AFL CIO a pod. vs judaizmus (Torah based Judaism in English, Chareidi in Hebrew, Ultraorthodox in Western Media)

Je fajn, ze sa zotmieva az v neskorsich hodinach. Dlhsie vidiet. Pekny aprilovy den je zakonceny este krajsim vecerom, mierne pofukuje, vybehnem si von, Nie sam. S mojim ebenovym priveskom. S mojou poistkou proti financnym krizam, ktore sa zakratko pretavia v tie hospodarske a na prvy pohlad si myslite, ze depresie vlastne ani necitit, ved ono to len strasia vselijakymi ukazovatelmi, no hej, par kamaratov prislo pre iste opatrenia o svoje pohodlie, no to, ze vykupenie bank nas vsetkych…
-Nevidis pred seba, trtko?
Z mojho rozjimania ma vyrusi starsi pan, ktoremu skrizim cestu, ked uteka CEZO mna na autobus. jednoznacne najkratsia cesta pretina moju trajektoriu. Kedze prechadzkova rychlost, ktoru som zvolil, je o pat kilakov za hodinu nizsia ako jeho a kedze som bol zapozerany do zeme, nepovazujem sa za previnilca. Rozhodne nie v tomto momente.
Starsi pan autobus nestihol a nieco vyzjapuje mojim smerom, no to uz sa preslimacim za do pasaze a jeho blabla mi je putna. Zbehnem do podchodu, kupim si cervene pallmallky, stovky su sice za rovnaku cenu, vieme vsak, ze nam fajcit az tak velmi nechuti a mame to skor ako doplnok k pitiu alebo ako zamienku vyparit sa z nefajciarskeho prostredia smerom von robit spolocnost peknej smokerke. Ak tam vidite dvojzmysel, uprimne vas lutujem.
Dnes idem von s tou mojou granatovou poistkou, ktora ma sprevadza trnistimi nastrahami dneska. Nie, nepodpisali sme predmanzelsku zmluvu, alebo ako sa vola ekvivalent pri registrovanych partnerstvach. Neviem, ozaj neviem ,toto si musim dobrat. Rozhodne vsak viem, ze dnes bude fajn.
Mohlo by byt fajn…
Mohlo.
-Dobry den, oslovi ma niekto, koho si neviem zaradit. Pohlady sa nam stretnu, ja sa usmejem, odzdravim. Kedze povodca, asi dvadsatrocny mladsi muz v mikine Foursquare a Gravis semisovych botkach iba kraca dalej, nie som nuteny silit sa do rozhovoru, v ktorom by som ja jemu odhalil, ze vlastne ani netusim, kto mi tak pekne prejavil slusnost. Kyvnem hlavou, zavriem pri tom oci a usmejem sa jeho smerom. Odchadza. Pokracujem.
Na Gotku si doprajem to smradlave hnusno, ubalene precizne do celulozy, zakoncene vatou, dymi to a chuti to. Dost mi to chuti .Len ako som povedal, netreba to zbytocne prehanat. V dvoch tretinach, tak cirka, je najvyssi cas cigoske ukoncit jej kratucke posobenie. Ostatne suzdruzky ostavaju v permanencii. V krabicke. Tabatierku som daroval sestrinmu kastratovi. Vajgel smarim do smetneho kosa. Je 16 37. Protestne zhromazdenie zacina o o piatej. Pozriem telefon, ci Manki nepisal, popripade ci nevolal. Ani zmienky. Prelustrujem fac, precitam si promotions na gmaili, neviem, z akeho dovodu vzdy suhlasim so zasielanim dodatocych info o narychlo zbuchanych a horucou ihlou poplatanych peticiach, ktorych ucel mi je vopred jasny, pouzivajuce mechanizmy, co aj tak nikdy nic nezmenia, pakami, ktore maju prehnite rucky, tlacit na organy, ktore aj tak… Stop uvaham - na monitore sa zobrazi cislo volajuceho.
Ja – Ma man?!
Manki – Ano... Ja som...Ty kde?
J – Ja Gotko. Ty kde?
M – Ja Zilinska. /pauza/ Fontanka, /mala pauza/ styri.
J – Fontanka, it is…
Nuz, zaraz vam ho predstavim. Meter90, odoberte jednotku pred ciarkou, nahradte ju nulou, pridajte 6 percent a v jednotke metricky cent dostanete jeho hmotnost. Asi tazke kosti, lebo stihly je dost, len co je pravda. Vlasy cierne, zostrihane nakratko, obycajne kostene okuliare. Zabudnite na pircing, zabudnite na retiazky. Len biele tricko, bez emblemu alebo potlace. Jednofarebne teplaky klasickeho strihu. Na nohach gumaky, pardon kozene tenisky, opat neutralne posobiace. V ziadnom pripade nerusia celkovy dojem lezernosti, z tej si vsak v ziadnom pripade neodvodzujte nedostatok dobreho vkusu. Saty ostatne robia cloveka. To by som vam napisal iny den. Dnes prisiel v skafandri s kyslikovou bombou. To by vam zas napisal autor iny den, keby sa opat bezuspesne snazil byt vtipny. Heh, a zabudol som vam povedat, ze je to neger. Ale to vlastne viete, uz som to raz spomenul a navyse stoji rovno vedla mna. Asi uz ubehli tie styri...
M-Hmmm...
J – Vecir.
Podame si labky, ja sa otocim v smere chodze, on sa len tak zaradi, vychadzkove tempo, chillujeme, neviem na, co by sme sa niekam hnali. Ved aj tak nic nedosiahneME, ostatne tiez tam dnes ideME rovnako ako vy z alibistickych pohnutkov. No a taktiez si chceme okuknut dav a zistit, kto a za co prisiel demonstro…, rozumej postavit sa do davu a vecer/zarovno na socialnej sieti trepkat dve na neviemkolku.
Strihneme to cez Heydukovu a koho nestretneme na rohu. Emila. Emila debila. Ako obycajne cumi do zeme, este stastie, ze vpalil do Mankiho, inac by si nas ani nevsimol kvoli tym nie-zrovna-irplagmi, odrazu uplne nepodstatne akej znacky.
E-Prepacte, nevidel som… Jej, co vy dvaja tu?
J-Ty, Emil, nejdes nahodou opacnym smerom?
E-Vies co, ja na toto teraz nemam, big crowd n small talk, idem do prace, na nocnu smenu, dvanastku a az do rana do siestej sa nezastavim, co ti poviem…
J-No parada...Vela prace teraz?
E-Neskutocne kvanta, ludia sa asi maju dobre, vela si toho kupuju. Ked mzdy rastu, nezamestnanost hitin oltajm lou, ved tebe o tom asi netreba hovorit. Len ja nemam na nic cas, ani normalne, ne to este teraz…
J-Odvratena strana konjunktury, heh? Nielen ekonomika sa “nam” prehrieva, Emilko tiez…
E-Dajte mi vsetci svaty pokoj, neustoji moju prizemnu narazku, ani sa neunuva podat nam ruku pri luceni a zmizne smer Kolarko. Tak nech mu sluzba co najrychlejsie ubehne, ved netreba byt na seba zli, ci uz sa spravat vieme alebo nie. Kto sa ale nevie spravat su tito styria vyrastkovia, urcite nie triezvi, ktori si pred Brlohom otvaraju drzku na nejakeho chasida s pajkalesmi. Nepomoct mu by bolo,hm, ako sa to len povie...Hrie-?
J-Cujte, soplaci, co si tymto potrebujete dokazovat, povedzte mi!
Prvy z nich- K-k-k-komi-n-n-narik a o-o-o-picka, nacrie nas. Vsehovsudy. nebolo nahodou to len na Mankiho?
J-Enumeracia par excellence, o sebe sa co dozviem?
Druhy z nich /uz trosku nalomeny/ - Co vam dvom do toho, co my robime? Mame demokraciu, ne?
Manki sa narovna, nakloni hlavu do strany a mlci. Chlapciska sa zacinaju bat. Yehudi mlcky pozera, myslim, ze sa velmi nezapajal ani pred nasim prichodom. Asi len na niekoho caka, mozno tym, ze zacina shabbat, prisiel sa pomodlit, vravim si. Mladez nase ticho ponara do hustej zmesi nepohody, zneistenia a precislenia napriek pocetnej vyhode.
J – S ktorym prvkom demokracie je navazanie sa v presile do mensiny, z ktorej kultury vzisla ta vasa? Ha?
Prvy- S—s-s-s-sak m-m-my zme h-h-ho len tak potpichovali, n-n-n-n-ne?
J – Viete co? Chodte podpichovat sebe rovnych, dobre?
Cakal som, ze v najhorsom pripade dostanem ked-tak na budku. No mladenci sa akurat kukaju na svoje konverzy a neviem-co-zrovna-leti, ruky do vackov, pohlady na seba, pohlady na nas, pohlady na seba. Treti z nich, co bol ticho cely cas, zaveli k odchodu. Vyberu sa na Obchodnu cez trhovisko, pred Stormom na nas este zacnu vykrikovat slova ako fokinnigga a dachau, no skutocny rozbroj je zazehnany. Ku prospechu vsetkych. Poznate ten vyraz uprimna vdacnost? Tym nas iba za pomoci ocneho kontaktu sprejuje nas novy znamy. Dakuje nam z celeho srdca.
J – ideme na namestie. Pridate sa k nam?
Chce ist do synagogy, je z nejakeho mesta z Massachusetts. Mne to nehovori nic, no Manki sa tak trochu pousmeje, ked to vyslovi. Po slovensky vie sice velmi pekne, prejdeme vsak do anglictiny. Tam sa budeme citit lepsie. Je nam uprimne zaviazany a zajtra vecer nas pozyva na veceru. K jeho tete domov, take dobre jedlo ste nikdy nejedli. Spravi vam, co len chcete, uistuje ma. Samozrejme, v sulade s kasrutom. Spyta sa, co na tom namesti teraz bude, ze tam smeruje tolko ludi. Ja ze ideme vyjadrit nas nesuhlas s pomermi. A my dvaja si nemyslime, ze slovo sucasne je na mieste. Rozhovorime sa, sice tam stojime v triplete na ulici, no citim sa lepsie, ako keby som bol doma vo svojom dvojizbaku, prave teraz upratanom, vyluftovanom, s doskou sushi, ku ktorej patri samozrejme dvadsat deka wasabi. Ukecame ho. Prichadzame na namesie. Cernoch, zid a ...
Hnusny, verejnosti dobre znamy herec, ktory sa pretrca v kazdej nevkusnej, podlizavej estradnej, prepacte mi ten vyraz, sracke, ktory otupuje svojim, za normalnych okolnosti servilnym, podlizavym a predajnym radoby dovtipom /wit in english/, ktorym sa chce zapacit a oslovit, co najvacse masy, vlastne teraz robi presne to iste. Na kraji davu si provokativne zapalim pallmallku a cakam, kto sa prvy ozve. Nikto nic. Rozumejte, jedna vec je to, co by nas novy kamarat Norman nazval chutzpah a jedna vec je poukazat na to, ze sa bojite prejavit svoj nazor a narokovat si to, co vam naozaj pat-
Pani -Zhasnite tu cigaretu alebo chodte na kraj, ano?
Je to tu, situaciu zachranila stara pani, ktora nema ani transparent, ani nasivku, ani odznak, ani nema nasadeny vyraz cerstvo napatlaneho zhnusenia, ma v rukach tasku s emblemom diskontu situovaneho, co by si kamenom dohodil. A strikuje davom smerom odkial sme prisli. Mam sto chuti ju zfleku vybozkavat, za to vsetkch schovala a odniest jej tu igelitku, kam az bude chciet. Dost sa s nou trapi. Manki len posepnne Normanovi nieco, co som nezachytil. Druha moznost je spytat sa jej, co jej do toho. Ze co si na mna otvara drzku, ked len prechadza. A vraj demokracia...
J- Prepacte, milostiva, nechal som sa uniest. Viete, sila tohto vyznamneho momentu…
P – Nie ste tu len vy, nezabudajte.
Po tomto sa jej este raz ospravedlnim a hotujem sa veiice byt napomocny, ona ze mam byt tu, ze je ma treba teraz tu a nie pomahat starsim. Ze su aj dolezitejsie veci. Usmeje sa na Mankiho a Normana a ide si svojou cestou. Kym ja som utisil soplakov, ona spacifikovala mna. Sme si kifkif, slovami basnika.
Sasa z divadla a dabingu vystriedal saso udavajuci trvaly pobyt na fare. Ludia okolo nas uz nehltaju kazde jedno slovo, pri vyrazoch ako Jezis a milosrdenstvo stracaju postupne zaujem a zanietenie. Organizatori chceli za kazdu cenu oslovit cieloveho uzivatela z kazdej jednej kasty, no diverzifikovat ponukane portfolio so sebou nesie aj iste rizika. Protestujuci prechadzaju od natacania si svojej angazovanosti k jej zdielaniu na socialnych sietiach. Hovorim o tych, co nie su so svojimi, nazvyme to priatelmi, v priamom spojeni cez stream. Rovno pozru, kde stoji ich kontakt c. 238, pridany asi tri mesiace dozadu, s ktorym sa vzajomne lajkuju reposty zo zahranicnych satiricky ladenych webstranok. Klik na prst hore, zamavanie na tych, ktori su vdaka udavaniu polohy tiez na SNPcku a podobne. Knaz, nie vsak kohen, to by tu ludia piskali a trubili do vuvuzely, si to odrapka a o slovo sa prihlasi frontman mne nicnehovoriacej pop formacie, ktory okrem toho, ze nevie spievat, nevie ani napisat text. Vy si v duchu vravite, prosim, prosim, nech uz to konecne presiakne, to ze mu texty dodava ghostwriter. Vy viete, ze teraz, prave v tejto suvislosti, narozdiel od kazde-4-roky-opakujucej-sa frasky, ze teraz mozete povedat ten omielany vyraz “vybral som si mensie zlo”. Hovorim o tom, ked iny Norman vravel svojmu oponentovi Alanovi paragrazujem zelam si, aby ste to naozaj nenapisali vy.
Ak si myslite, ze ludia schovaju smartfony do vacku, Emil! Pardon, omyl. Kopala studienku, pozerala do nej... Viete, co mam na mysli. Notim si aj ja, ale len po tichu, Manki ma vezme za plece, vyskiera sa na mna tymi svojimi zltymi, Habeskou kavou zdecimovanymi zubami, nasledne si da prst na pery, ze teraz uz stacilo, moj, ze uz toho bolo hadam aj dost. Posluchnem.
Na tichy protest, proti celemu okolitemu osadenstvu, celej jeho pokryteckosti a neuvedomeniu si, ze keby ten novinar nezomrel, tak ten jeho clanok zas vysumi do prazdna a zistenia, na ktore pred smrtou prisiel, by nikym - no dobre, nie nikym, par z nas urcite ano - neotriasli a na protest proti mojmu nepochopeniu, ako sem vobec mozu ludia, ktori dopustili to, ze sa take nieco mohlo stat, ostentativne zaleziem do svojej hlavy. Do sveta, ktory som si pracne vytvaral nieco vyse styridsat rokov. Co nikto nevie, teda okrem Mankiho a jeho zeny Lindy, je, ze nie na svoje clanky, nie na svoj prispevok do mojho odboru a na svojich studentov som najviac hrdy. Na toto. V tomto svete si myslite, ze som panom ja. Myslite si, ze tu som ja ten hore. Nie, ja som v nom tvorca. No akterom, ktori sa v nom ci uz sporadicky alebo konstatne objavuju, tym som dal plnu moc. Dal som im slobodnu volu, dal som im moznost vyberu a oni si to tam uz nejak zorganizovali. Ci su stastni sa nepytam. Ci maju vsetkeho dost je predovsetkym na nich. Ci vedia, preco su tam, to mna vobec nezaujima a verte mi, ani ich tak velmi nie. Obera ich to o pozornost, ktoru sustredia na nieco uplne ine. Ja som vytvoril hub. Podmienky a prostredie, ktore maju oni v plnej drzave a v ktorej si oni organizuju svoj zivot. Je to taky moj maly mikrosvet. Rovnost? V niecom ano a v niecom nie. Sloboda? Rozhodne nie na ukor inych. Vsetci si rozumeju? V principe ano, no verte mi, konfliktom sa v plnej miere predchadzat neda. Solidarita s bliznym? Niekto v dobrom aj v zlom a niekto len, ked sa mu to hodi. No aj tak na neho neukazuju prstom, nesudia ho a ked tak, skor sa ho snazia motivovat k uvedomeniu si svojich nedostatkov, nez ho za ne vyclenovat a pranierovat. Diverzita sa prejavuje aj v nedostatkov, nie len v prebytkoch. Ale to uz kecam trochu z cesty.
Manki – Troz?
J – Asi to na mne vidiet, co?
Urcite to je na mne vidiet, zakazdym mam pri svojom internom teleporte na tvari to, co nazvali blazeny vyraz, A ako pozeram, zas som sa tam ocitol na blizsie nespecifikovanu dobu. Za nasledok to malo to, ze som stratil dokonca aj vizualny kontakt s tym realnym. Ludia sa trusia prec od podia, drviva cast z nich ide svoju obciansku povinnost splachnut do nalevne, ked uz teda ten pochod zase nebude. Len tak sa poobzeram okolo seba, som vsak podla vsetkeho stale uplne slepy, lebo tu drobnu ligotavu bodku si vsimol Norman. Dvihne ju zo zeme a co to nie je. Prsten. Vraj je to tanzanit. Neskutocnym sposobom ma tesi, kolko toho vlastne este neviem. Tanzanit? Vraj drahokam, neskutocne cenny. To by ma zaujimalo, ktory mlady rebel nosi okrem hashtagu #allforBzaan a pytliku emka so sebou na demosku prsten s tanzanitom. Niekoho mi to pripomina. Tie Normanove oci, nie ten sebou dezignovany trendsetter. Pozeram na Mankiho, ten sa len kuka na suter, pozeram na nalezcu, ten sa pozera okolo seba. Googlim, ze co to vlastne ten tanzanit je. /V tomto momente, Vas mily citatel vyzyvam dat si malu prestavku a taktiez si doplnit do slovnej zasoby dany pojem/. Nevycislitelnu hodnotu vsak tomuto momentu dava veta na zaver, ktoru vyslovil hamezny Zidak.
N- No ludia sa pomaly rozchadzaju...O to tazsie bude jeho vlastnika najst…


edit = dva linky pre menej chapavych
https://kyberia.sk/id/8912938
https://kyberia.sk/id/8906844