vnútorné svety sú vždy tak trochu klišoidné
ja mám tiež (starší príspevok z notepadu)
dám ho sem pod tvoj nesúťažný :)

poznám jedno tajné miesto
na ktoré chodím iba za tmy
topánky nechaj doma
a svoje desy odlož
ak chceš ísť so mnou
to miesto je mi sväté
prichádzam odtiaľ zakaždým živá
ako z ďalekých ciest
ovešaná zážitkami
nie je tam nič čo by nám ublížilo
nič, čo by sme potrebovali..

na tom mieste
je zem porastená machom
zakrytá popadaným lístím
a nie je tu nikto
koho som sem nepriviedla
nie je tu nič
čo som sem nepriniesla

stromy tu rastú priamo k oblohe
rovnako myšlienky
dá sa nimi prechádzať
a presvitá pomedzi ne slnko
ešte aj v noci
môžeš bežať
alebo len tak stáť
vždy budeš na svojom mieste
tu nemusíš naozaj nič
ešte aj zázraky
ti budú pripadať samozrejmé
žiadnu vec tu netreba meniť
iba byť súčasťou

jediné čo si ustráž:
nezostaň do úplného rána
nepoznám ešte nikoho
komu by sa po rozvidnení
podarilo vrátiť