okrem ineho tam bude aj vernisaz obrazov mojej sestry, s moznostou zakupenia keby mal niekto zaujem :)

Diela Michaly Jariabkovej sú inšpirované človekom – konkrétnym, známym, či neznámym, nepoznaným. Aktuálna múza ju natoľko pohltí, že sa jej opakovane venuje s rôznymi obmenami. Nezobrazuje ju však realisticky, ale načrtnutím len základných atribučných tvarov vyjadrujúcich nie konkrétneho človeka, ktorý bol dielu inšpirácoiou, ale vzťah k nemu. Napríklad v portrétoch je jasná tvár, ale konkrétneho človeka v tom len ťažko rozpoznáme.
Autorka kreslí krátkymi pohybmi, ktoré postupne zapĺňajú priestor. Je akoby vedená samotným priestorom. Tvar, ktorý kreslí prispôsobuje ploche, ktorú má pred sebou, čím, sa do diel dostáva prvok náhodnosti. Proces jej tvorby je zábavný. Zároveň prináša uvoľnenie a radosť pretože poskytuje priestor na opakované sebavyjadrenie. A sebavyjadrenie je pre každého z nás veľmi uspokojujúce. Všetko, čo má vyjsť von, je vonku. Tlak – či už pozitívny alebo negatívny – sa uvoľní.

Výstava je koncipovaná ako mozaika.

Začíname úlomkami rannej tvorby Michaly Jariabkovej – výšívkami. Tematicky sa v nich venuje ako vždy hrdinom. Pripomínajú animované postavy, sú pestrofarebné, linerárne a kompozične zapĺňajú priestor tak, ako je u Michaly typické, tu ruka, tam noha, niekde oko. Všetko je vtesnané do formátu, ktorý je niekedy príliš obmedzujúci pre tvorivý rozlet, pre autentické (aj keď nie realistické) zachytenie všetkých naliehavých podnetov.

Pokračujeme nedávnou textilnou tvorbou – maľovanie na hodváb. Maľovanie na hodváb zapúšťaním je technika zaujímavá aj z hľadiska procesu a aj z hľadiska výsledku. Farby sa rozpíjajú, miešajú, vypĺňajú priestor občas úplne samostatne, akoby ich maliar ani nemal pod kontrolou.